Overblog
Suivre ce blog Administration + Créer mon blog

..

.

K Nou Yé

Kamispirit
Kamo Blòg
Bik a Foutbòl
KIVLEDI
K Nou Yé TV
K Nou Yé RADYO
Dòt Byten
Yé Krik
Liyannaj
Kimoun an Yé

 
Miss Gwadloup Entèwnasyonal Contest

Pawòl Palé

Déklarasyon a dwa a moun .
Artik 18

Toutmoun lib dè ni lidé y vlé , konsyans ay lib , é ni dwa ni rèlijyon la y vlé la sakivlédi kè y pé chanjé rèlijyon si y vlé , oben kwè adan sa y vlé , y pé fè toumoun sav an ki rèlijyon y yé oben adan kayé y ka kwè , tousèl ou évè dòt moun , douvan pèp-la oben douvan serten moun, épi lansèynman, pwatik, sèvis-la épi fè sérémoni a yo.

Artik 19
Toutmoun dwèt lib dè ni lidé la yo vlé la épi, yo dwèt lib dè di sa yo vlé , kidonk dwa pou yo pa enkiete yo a koz lide a yo épi dwa tou pou yo chèche, resevwa epi tou piblye , san konsiderasyon fwontiè, enfòmasyon ak lide pa nenpot ki mwayen ki ekziste pou yo piblye yo .


Dé Mo Kat Pawol a Willie lynch

Pa oublyé kè zòt dwèt monté sé vyé mal nèg la kont sé jenn mal nèg la , zòt dwèt sèvi épi sé èsklav pli nwè la kont sé èsklav mwen nwè la , sé èsklav mwen nwè la kont sé èsklav pli nwè la , fè zòt itilyzé sé fimèl la kont sé mal la ,et sé mal la kont sé fimèl la , zòt dwètèt fè an sòt osi ki ,sé bòn blan a zòt la épi sé kontmèt la ka méfié yo dè tout sé kalyté nèg la sa , men sa inpòtan kè èsklav a zòt ka fè zòt confiant é ka dépann dè zòt . Yo dwèt enmé zòt , rispèkté zòt , é fè yenki zòt konfians .

      Còd nwè
Awtik 3

Nou ka entèwdi tou kalyté rèlijyon dòt ki rèlijyon katolik . apòstolit é womenn . nou ka mandé kè yo fann tchou a tout mòvénèg konmsi sété on mawon oben on malmaké siwvwè yo paké rispèkté lod la sa . nou ka entèwdi tout sanblé pou sa. padavwa nou ka di kè sa mové , sa sovaj , sa ké menné nèg an mawonaj , é nou ké fann tchou a tout sé mèt-la si yo kité sa fèt é yo ké soufè pou èsklav a yo . 


 

Zòt ka vwè K nou yé toupatou asi latè




 

    K Nou Yé.over-blog.com
______________________
Alèla     moun ki ka vwè K Nou Yé
best beer

.

 

.

22 novembre 2008 6 22 /11 /novembre /2008 23:00

                            Gwadloupeyen rasis ?


 
Y dwèt ja lè pou nou arété sousé blan-fwansé .
Non mais Pour qui se prennent-ils ?

Fwansé ka di :
Gwadloupeyen rasis .

Ka Gwadloupeyen téké byen fè , pou fè blan-fwansé konpwann nou pa rasis ?
 


www-Piankhy-com ki voyé-y

Si zò ni on lidé , fè mwen konnèt li . An ja chèché , men an paka touvé .
É an tèlman anvi  fè yo vwè ankijan nou enmé yo .

Pétèt si tout nonm é fanm , nèg é zendyen Gwadloup tékay chèché on fanm oben on nonm blan-fwansé pou nou pésa liyanné-nou épi yo , sa téké pé fè yo enmé nou ?
_ Awa. nou ja eséyé sa ,  Palapenn nou kontinyé fè sa , davwa métisaj apa solisyon-la .

_ É si chak fanmi nèg é fanmi zendyen téka pwan on blan-fwansé pannan 3 mwa akaz a yo . nou ka ba yo bwè manjé , é menné yo tout koté an péyi-la , san yo péyé ahak .
_ Men tout Gwadloupeyen jaka fè sa ! Men sa paka maché .

_ É si adan ékip a lé gwadaboys nou téka fè kon adan ékip foutbòl a fwansé , é nou téké ka mèt yenki blan-fwans adan ? 
_ Awa . Yo pa enmen sa ! é dayèpouyonn , yo ja di nou arété sa davwa sé onsèl ékip nasyonal fwansé ki tini .
 
_ É si nou téka kité yo vin chèf a tout enstitisyon a koloni an nou ?
_ Tchip ! Nou ja fè sa , men sa pa maché .

_ É si nou téka kité yo okipé di enstriksyon é édikasyon a timoun an nou ?
_ Yo jaka fè sa osi men sa paka maché .

_ É si nou téka palé é chanté yenki an fwansé ? Sé pou yo pésa konpwann sa nou ka di . 
_ Awa . Nou jaka fè sa men sa paka maché .

_ É si nou tékay an légliz a yo , é pwiyé bondié a yo ansanm épi yo ?
_ Sa ka fè nanninannan nou ka fè sa
, men sa pa maché nonplis .

É si nou téka lésé yo gouvèné péyi an nou ban nou ?
Men sé yo ki ka gouvèné-y , men sa paka maché .

_ É si nou téka travay ba yo pou on ayen lajan ?
_ Awa nou ja fè-y , men sa paka maché . Yo di nou ka kouté yo two chè toujou .

_ É si tout nèg é zendyen téka sòti an péyi-la é ay an péyi chouk a lansèt a yo .
_ Awa . Yo péké dakò , davwa yo byzen mako pou sèvi yo . Yo paté alèz a yo an péyi-la  lè nou paté la ,é  sé yo ki chayé nou vini .

_ É si nou téka pwan yo tout , é sanblé yo adan on sèl koté an péyi-la .
_ Awa . Yo fè-y yo menm a yo , men sa paka maché.

_ Men si ayen paka maché , pétèt sé yo ki pwoblèm-la . Pétèt sé yo ki rasis ! Nou ja pozé nou kèsyon-la-on ?

_ É si sé blan-fwansé ki rasis ? 



K Nou Yé.over-blog.com

_

 

Partager cet article
Repost0
22 novembre 2008 6 22 /11 /novembre /2008 22:27

Fè nou défèt sa ki pou fèt .



Còd nwè . awtik 58 . Nou ja konnèt .
Pou tousa ki poko vwè ki lentansyon a sé kolonialis-la , ki pa paré lagé sé béké-la anba zongonn a sé sovaj Gwada-la , an ka " prédit " sa ki Kay rivé adan lé mwa ki ka vin .
si an kapab "pré-dit " zòt sa ki kay fèt ,  apa paskè an ka fè vodou oben an sé on gadèdzafè . awa !  men sé davwa Tousa pou fèt , paskè nou an lojik a systèm a kolonialis-la .
fè nou toujou mèt an tèt an nou , nou adan on goumé kont pwofitasyonis . ki vlé di  , kont kolonialis  épi konplosité a béké ki ka èspwaté pèp nèg é pèp Gwadloup ja tini plis ki
400 lanné .é mantalité a yo pa paré chanjé .
Konpòwtasyon-la yo tini jodijou , sé menm-la yo téja tini , an tan nanninannan ,  dèpi pwèmyé komès a nèg a yo .  davwa , dèpi nèg ka éséyé déjouké kò a yo anba dominasyon a èsklavajis é kolonialis , sé bawbaw rasis-la toujou sèvi épi on métòd oben on lwa a yo ki ta yo ,  pou tòtyé pèp Gwadloup  é tout dòt pèp tout koté asi latè.
dayèpouyonn , sé épi menm jèsmakak a yo-la-sa , yo té détwi pwemyé lit a  Libérasyon a Konsyans a Pèp nèg  an Gwadloup, ki téka pòté asi ispiritialité , mès é labitid a nèg . davwa , sé épi kòd nwè-la , yo téja koumansé mèt chenn an konsyans a nèg , épi awtik 2 la , men osi awtik 3 la ki téka anpéché tout nèg sanblé pou palé dè pon kalité rèlijion a blan , dòt ki rèlijion katolik apostolit é romen ,é kanta ispiritialité a nèg ki téka chèché sav sa yo yé , pa menm palé !  
é sé pouki , jodila , 95 % a pèp Gwadloup zonbifié ,é ka lyanné kò a yo adan on rèlijon ki
ka maré konsyans a yo , sa ki ka anpéché yo vwè pli lwen ki bout a né plat a yo .

an-nou sonjé ! pani lontan ankò . sété le 19 févwiyé-1er maws 1968 . Le GONG téka sibi jèsmakak a lwa a
sé bawbaw-la. davwa Le GONG téka goumé pou on dwa natirèl ,on dwa ki kréyatè-la menm pépa kontèsté , ki sé libérasyon a pèp é péyi Gwadloup anba Pwofitasyon a plantokrat fwansé an konplosité épi dé tètalak a béké . Mouvman-la-sa téja koumansé on dòt fwa ankò Liberé Konsyans a Pèp Gwadloup .

é sé konsa nou vwè an maws é mé 67, pèp Gwadloup lévé gawoulé pou té mandé kolonialis é béké arété pwofitasyon oben sòti an péyi-la. davwa , sé travayè-la é tout pèp-la téja paré pou pa kité pon kalité bann béké woumèt lèsklavaj an péyi-la . men kon adan labitid a sé
Kolonialis-la , manblo a yo jiré , tchouyé é krazé pèp é péyi Gwadloup . é pou kaché tout krim é masak yo té fè , léta kolonial épi awtik 88 é 91 a lwa a kòd pénal a yo . akizé jénès a pèp-la pou rèsponsab a tout bab-la-sa . kifè , apwé tout penn é peripési moun a Le GONG pasé anba men a radyo , jounal , télé é "jistis" a kolonialis-la , pèp la fini pa ba (mouvman kont pwofitasyon) Le GONG do ,kifè y disparèt . é sé konsa   kolonialis kontinié bonbansé alèz an péyi an nou , pannan pèp-la téka kontinié pwan bon fè .

men kolonialis-la paka fè pwofitasyon asi yenki Gwadloupeyen é moun ki adan péyi kolonizé , men y ka fè-y asi tout nèg . sé konsa nou vwè on dòt jèsmakak a kolonialis-la , on mèwkrèdi 26 jwiyé 2006, épi on dékrè yo pwan adan konsèy a minis a yo , asi fondal a on lwa a 10 janvyé 1936 a yo ki ka pwévwa on démantibilasyon épi on dékrè a pwézidan a répiblik a yo , kont tout Lyannaj oben sanblaj moun téké fè asi on mové lentansyon . 

jèsmakak-la-sa , sété pou baré van a on jenn nèg fwansé , ki téka goumé pou Libérasyon a Konsyns a Pèp nèg, an péyi fwansé . é gouvèlman a péyi-la-sa pa ézité violé tout lwa a jistis a démokrasi a repiblik-a-y pou té nèy mouvman-la-sa , ki téka mandé yenki jistis pou pèp nèg a péyi fwansé .

jodijou , sé Lyannaj Kont P
wofitasyon  ki yo vlé fè pé.
alòs , épi on dòt lwa a yo ,yo kay pwévwa a on dòt jèsmakak pou éséyé fè LKP pé .  
apwé tout lé pli gran jounal , radyo , télé , é sit entèwnèt a péyi a yo di ki LKP sé on bann a tonton makout , sé téworis , rasis , yo ka fòsé patwon sinyé papié , yo ka mennasé vi a moun ,yo ka pwan moun an otaj , é onlo dòt titimbwasèt .
apwé ki tout politisyen a gouvèlman a yo an liyannaj épi bwabwa politik an-nou kondané mòvé konpòwtasyon ki tchap a LKP téké tini , yo ké fini pa fè moun ki pa véyatif , bwè dlo-mousach pou lèt .

alòs menmsi toumoun sav ki tousa sé pawòl a manti mantè , afòs toumoun tann li é vwè tout jès a makak , toumoun ké oblijé aksèpté "vérité" a kolonialis-la . 

Davwa , kolonialis-la  tini tout pouvwa a kontwolé konsyans a pèp an nou . kolonialis-la kontèt pwéparé-w pou wousouvwè on kamo san sa tòtòy lèspwi aw .
é , mi sé konsa , on jou ou ka lévé , é ou ka tann , li é vwè , san sa chouboulé konsyans-aw ,  jistis a létat kolonial  kondané LKP davwa LKP té di é LKP té fè .

yo ké di-w yo kondané tchap a LKP a 1 éro synbolik tousèl . é san apèl .
pou lésé-w konpwann ki sa pa ayen . alòs ou ké di : "ay tchip! sa pa ayen". davwa ou téka atann vou a 3 a 5 lanné lajòl é omens 20000 éro kont tchap a LKP. 
pétèt ou ké jous hélé woulo ! nou pwan yo !
ében , zòt ka pèd fil a zòt
. davwa dé twa mwa apwé LKP ké péyé 1 éro synbolik-la , léta kolonial ké voyé on ti démo maké kon tala ba yo .
  

Alòs moun a LKP , Pwéparé Zòt wousouvwè on ti lèt ki ka sanm tala .

 


MINISTERE DE L’INTERIEUR ET DE L’AMENAGEMENT DU TERRITOIRE

DIRECTION DES LIBERTES PUBLIQUES ET DES AFFAIRES JURIDIQUES

N° 0000

 

le 1 juillet 2009

Monsieur,

Je vous informe que le gouvernement a l’intention de proposer au Président de la République la dissolution, sur le fondement du 6° de l’article 1er de la loi du 10 janvier 1936 sur les groupes de combat et milices privées, du groupement de fait "Lyannaj Kont Pwofitasyon", dont vous êtes un responsable.

Ces dispositions prévoient que "seront dissous, par décret rendu par le Président de la République en Conseil des ministres, toutes les associations ou groupements de fait (...) qui, soit provoqueraient à la discrimination, à la haine ou à la violence envers une personne ou un groupe de personnes en raison de leur origine ou de leur appartenance ou de leur non-appartenance à une ethnie, une nation, une race ou une religion déterminée, soit propageraient des idées ou théories tendant à justifier ou encourager cette discrimination, cette haine ou cette violence".

Le groupement de fait "Lyannaj Kont Pwofitasyon" propage des idées et des théories racistes tendant à justifier et encourager la discrimination, la haine et la violence envers les personnes en raison de leur origine ethnique . Cette propagation se fait, notamment à travers les communiqués du groupement et les publications sur son site internet, mais également par le biais de l’organisation d’actions visant directement les personnes à l’encontre desquelles l’hostilité du groupement est dirigée, comme ce fut le cas, en particulier le 5 mars 2009 sur RFO , lors d’une émission télévisuelle un responsable du Lyannaj Kont Pwofitasyon c'est rendu coupable de provocation à la haine raciale  dont le but rechercher était une tentative d'extorsion de signature  par l’affrontement physique avec certains membres de cette communauté.

Conformément à l’article 24 de la loi n°2000-321 du 12 avril 2000, relative aux droits des citoyens dans leurs relations avec les administrations, il vous appartient de présenter vos éventuelles observations dans le cadre de la procédure contradictoire prévue par la loi précitée. Je vous prie de me les faire parvenir dans le délai de dix jours à compter de la notification de la présente lettre à l’adresse suivante :

Ministère de l’intérieur et de l’aménagement du territoire

Direction des libertés publiques et des affaires juridiques


Une éventuelle décision d’engager la procédure de dissolution de votre association n’interviendra qu’au terme de ce délai.

Je vous prie de croire, Monsieur, à l’expression de ma considération distinguée.

Le sous-directeur des libertés publiques et de la police administrative,

Le sous-directeur des libertés publiques et de la police administrative

entewdi LKP téké vlé di anpéché tout sendika lyanné kont pwofitasyon . Sa vlé di rétablisman a lèsklavaj an péyi an nou .
si zòt di sa péké anpéché sendika sanblé asi on dòt non ki LKP , tini on dòt jèsmakak ki ké fèw chanjé lidé .
awtik 431-15 a nouvo lwa a kòd pénal . 

alèkilé ou pwéparé , pa di dèmen ou pa paré
K Nou Yé. over-blog.com

Partager cet article
Repost0
21 novembre 2008 5 21 /11 /novembre /2008 01:53

Ka-y ka fèt an lari Gwadloup 



An 2007 , 70 moun mò an lari Gwadloup , kivlédi 6 moun pa mwa é an lanné 2008 , sé 55 moun ki mò an lari a péyi an nou . sa vlé di 4 a 5 moun pa mwa .
Majorité a
moun ki mò an lari Gwadloup sé moun ki téka woulé asi 2rou oben moun ki té a pyé .

Fè nou sav osi ki an 2007 é 2008 , koloni gwadloup sé koloni é dépawtèman a péyi fwansé , ki té tini plis moun ki tchouyé kò a yo an aksidan a lari .
Tousa pou di zòt , lari gwadloup sé on lari ki toujou tini onlo moun ka mò anlè-y.
Men nou pé di kanmenm , 2009 , sé on lanné ki ka koumansé byen
ba moun ki ka sèvi épi lari Gwadloup , davwa , asi dé pwèmyé mwa a lanné-la , nou tini yenki 1 moun ki ja kité vi a-y , an lari an-nou . é nou ké manti siwvwè nou di , grèv a LKP pani ahak a vwè adan sa .  paskè sa potoko jen rivé , si nou gadé istatistik a moun ki ja mò an lari asi 2 pwèmyé mwa a 10 dènyé lanné-la . Alòs nou pé di san pon kalité pwoblèm , sé gras a grèv LKP ka menné dèpi 20 janvyé 2009 jous a jodijou an bout a févwiyé , nou tini yenki 1 moun ki mò an aksidan a lari . sa vlé di , LKP ja sové vi a 8 a 11 moun an péyi-la .

Men , tini moun ki ka chèché manipilé lèspwi a pèp Gwadloup , pou fè nou konpwann ki akòz a mouvman LKP ka menné an péyi-la , lari Gwadloup vin danjéré é kay bat rèkò a lari ki ka tchouyé plis moun asi latè . Kivlédi akòz a grèv a LKP , moun ka mò an lari Gwadloup . Alòs ki tout moun pé konstaté yo menm , ki dèpi lanné 2009-la koumansé , sé lari gwadloup ki tini mwens moun an tout dépawtman fwansé ki ka mò anlè-y .

é nou pé kontinié an menm balan-la , asi statistik a asasina .

Sé vwé , sa toujou rèd pou pèd on konpatriyòt an nou adan siwkonstans kon ta jenn-la ki pèd vi a-y asi on baraj
LKP téké monté an lari pa asi sen fwanswa .
men sa pa on rézon pou radyo , télé , jounal , é bwabwa politik an-nou ka sèvi épi mò a jenn-la pou yo pésa Pwofité voyé onlo labou asi LKP (
Lyannaj Kont Pwofitasyon
) ki ka défann Travayè é maléré.

Sé bwabwa-la ka di : Si LKP paté fouté baraj an lari-la , tiboug-la téké vivan jodijou . Men kon toumoun sav , épi on Si nou pé fè é di onlo byten . paskè nou pé di osi , Si LKP paté menné on grèv général , téké ja tini 8 a 11 moun an plis ki téké ja mò an lari-la . Si gouvèlman fwansé té sinyé akò a 8 févwiyé , kanmarad jacques téké an lari-la épi nou toujou , é jenn boug la osi .  nou ka voyé on tchenbé fò ba fanmi a sé konpatriyòt-la-sa . men sa ki fèt ja fèt , menmsi pétèt sa paté pou fèt .
 


Pwofitasyonis pé fè jèsmakak yo vlé , men
LKP péké arété lité pou défann maléré an péyi Gwadloup .





Gégé
  
K Nou Yé.over-blog.com

 

Partager cet article
Repost0
20 novembre 2008 4 20 /11 /novembre /2008 06:01

        MI FOTO A-Y    


MAM sé on fanm a dézagréman
é
Y pa enmé moun kon nou


MAM ka voyé 480 manblo anplis ki tousa y ja voyé ban nou an péyi-la , pou fann tchou a pèp Gwadloup .

Pèp Gwadloup , an nou véyé jé an nou . Nou pa fwansé nou sé Ivwawyen .


Kimoun ki MAM ?

Sonjé .



on vidéo a abyssa01 ki ka montré-nou figi a sé kolonialis-la .
Partager cet article
Repost0
20 novembre 2008 4 20 /11 /novembre /2008 05:32

                            LKP péké pé !


 
Pèp-la sanblé pou fè on Lyannaj é nou di : Nou bon épi tout Pwofitasyon. I lè pou nou arété sa an péyi an nou.
Zòt di : Quand les nègres auront faim , ils reprendront le travail . Men nou di zòt ; awa! nou paka kriyé chyen bopè pou zo . é jous a jodi nou poko mò fen .
Zòt di : de toute facon , Konplo a nèg sé konplo a chyen . Men nou tout sav sé pawòl manti a mantè , davwa. , chyen paka fè chat
 .
Zòt di :
la dignité est une nourriture que les nègres ne digerent pas . Men nou fè zòt konpwann ki , filozofi a chyen sé zaboka pouwi .
alòs zòt paté pé tann plis , é zòt voyé manblo pou di nou : Pé !
nou di : AWA !
LKP péké Pé paskè nou pa pè . pwan pawòl-la jan zòt vlé , Men nou péké pé.
Nou pa pè kolonialis rasis ni manblo a zòt . Davwa nou ja paré . Nou sav ka zòt yé , nou ja vwè sa zòt pé fè lè zòt Pépa .
Sonjé mé 67 ! Zòt paté pé fè nou pé , alòs zòt voyé manblo a zòt pou pété tchou a pèp-la , pou té fè-y pé.  Zòt vlépa réglé pwoblèm LKP pozé pou détòtyé péyi an-nou anba pwofitasyon, alòs zòt vlé fè nou arété palé pawòl vérité .
men sav ki , LKP péké pé .
LKP dékouvè manjékochon a èsklavajis an konplosité épi kolonialis rasis ki ka okipé péyi an nou épi manblo é "jistis" a zòt .
Zòt tout sé pwofitasyonis-la-sa ké péyé tout lajan zòt dwé pèp-la dèpi nanninannan jous a jodijou . sou pa sou .  sou pa sou . sou pa sou . men zòt ké péyé-y jous a dènyé sou-la .  Alòs zòt pé fè sa zòt vlé , men ,  LKP péké pé !  L . K . P péké pé ! pwan pawòl-la jan zòt vlé . men nou ja pwan asé . é nou péké pwan pon kalité béké fè sa yo vlé an péyi an nou .
Nou paré pou arété sa !
nou péké pé ankò !  Pwan-y jan zòt vlé , men LKP péké pé .
zòt fè nou pè é pé tro lontan . zòt fè nou konpwann ki nou paté pé . é zòt fè tousa zòt té pé pou té fè nou konpwann ki nou péké pas nou pépa . é menm lè zòt di " ensemble tout devient possible " , zòt mèt nou apa .  pas zòt di , zòt péké pé épi nou .
Menmsi onlo adan nou té sav nou té pé san zòt , men nou konpwann
ki pèp-la patéko paré , pas yo té pè. davwa zòt lagé an tandé a pèp-la , fò nou pé pas nou pépa . é sé yenky zòt ki pé pou nou.
jouskatan on boug sòti la y sòti é y hélé : Yes we can !  zòt tout viré gadé-y , zòt vwè-y nwè , é zòt di, "awa misié pépa".
Y wou-hélé Yes we can !  Fòs y wouklé , onlo adan zòt ki téka di y pépa ,bigidi , zòt tchoulé dèyè . Zòt pwan pè , paskè zòt vwè, misié paté paré pé .
é sé lè zòt konpwann ki Nonm-la-sa téja konpwann y té pé pas y paté pè. Mi bab !  zòt tout ozabwa é zòt pwan pè , lè zòt tann "Yes we can !" dé mo kat pawòl a nonm ki té pé é ki paté pè pou té ay pété chenn pou Libérasyon a Konsyans a Pèp .

Yes we can ! sé pouki LKP péké pé
.

Sé pouki , moun ki ka Mandé lanmou é lapé san mandé jistis  , péké jen pé sipòté LKP pas LKP péké jen pé .

Partager cet article
Repost0
20 novembre 2008 4 20 /11 /novembre /2008 04:57


Mercredi 28 janvier 2009 a 4è mwen10  an tann asi répondè a Radio Colonial des Iles , on moun ki téka vomi asi nèg . Y di konsa : la ki ni nèg tini mizè , nèg ni malédisyon , nèg pabon . y konté onlo dòt titinbwasèt asè do a nèg. an antann on dòt ki téka kriyé moun a péyi-la pou lévé gawoulé kont ripwézantan a Lyannaj Kont Pwofitasyon (LKP) . Y mandé pou té mèt ripwézantan a LKP déwò an péyi-la , é y mandé pou arété balan a ripwézantan a LKP. ponmoun pa kouyon ankò. toumoun konpwann ka-y té vlé di . mwen an tann é konpwan ki répondè a Radio Colonial des Iles  téka mandé moun  fouté ripwézantan a LKP atè . 

Radio Colonial des Iles  sav ki tout sé pawòl la-sa sé pawòl rasis é pawoòl ki pé menné moun a tchouyé moun . Radio Colonial des Iles  paté oblijé pasé sé kalité pawòl-la-sa asi radyo a-y , davwa sé byten ki anrèjistré . men Pouki  y ka fè-y kanmenm . 
menm sé menm radyo-la-sa ki paka pwan moun palé dè blan davwa yo ka di sé métropolitain pou di . é kanta malpalé métropolitain pa menm palé . ou pé rivé tini onlo pwoblèm.
Radyo la sa , sé on radyo ki pa enmé nèg , é y ka apwann nèg a pa rèspèkté yoé pa enmé yo . é sé radyo la sa osi ki ka ba lé béké , é kolonialis blan tousa pouvwa asi pèp gwadloup . davwa sé béké é kolonialis ki ka nouwi sé kanklo-la-sa.
Radio Colonial des Iles  sé on radyo ki hay nèg , kivlédi Gwadloupéyen osi . 




Partager cet article
Repost0
19 novembre 2008 3 19 /11 /novembre /2008 01:43

Rasis , Kolonialis Awa  ! Le temps des colonies ja bout .









Péyi Gwadloup sé tan nou ! Péyi Gwadloup apa ta yo ! Yo péké fè sa yo vlé , adan péyi an nou .
sé dé mo kat pawòl-la-sa , nou ka voyé désann ba tout kolonialis fwansé épi tout pwofitan rasis ki débaké an gran adan péyi an nou . é sé yo ki ka koupé haché an péyi an nou ,
épi konplosité a léta kolonial é politisyen bwabwa sèwpiyè a koloni Gwadloup ki ba yo favè é kité yo fè zafè a yo. men Gwadloupéyen ké fè yo konpwann ki Yo péké fè sa yo vlé ankò, adan péyi an nou .
davwa
Péyi Gwadloup sé tan nou
! Péyi Gwadloup apa ta rasis a mantalité a èsklavajis , apa ta rasis ki sòti la yo sòti , é ki tini tout favè a systèm kolonialis-a yo. é kon-y yé-la nou ka di , Yo péké fè sa yo vlé , adan péyi an nou .
davwa
Péyi Gwadloup sé tan nou ! Péyi Gwadloup apa ta nòstaljik a lapawtèd ki sòti an péyi éwopéyen é an izrayèl ki ka pwofité kon an labytid a yo asi dòt pèp . é sé yo ki fouté péyi an nou é pèp an nou anba jouklaj é répwésyon a manblo é "jistis" fwansé pou fè zafè a yo , é bonbansé alèz a yo asi do a pèp Gwadloup . Nou ka di yo ! jodijou , Yo péké fè sa yo vlé , adan péyi an nou .
davwa
Péyi Gwadloup sé tan nou ! Péyi Gwadloup apa
ta politisyen bwabwa vòlè , mantè , kouyonnè , madragè , trèt , ki ka poliyé péyi Gwadloup épi tout salòpté a yo. fè yo sav , pèp-la ka di jòdla , Yo péké fè sa yo vlé , adan péyi an nou .
davwa
Péyi Gwadloup sé tan nou ! Péyi Gwadloup apa ta béké
. Kivlédi pédofil , violè , volè , èsklavajis konsangen ! sé kalité byten-la-sa péké fè sa yo vlé , adan péyi an nou .
davwa
Péyi Gwadloup sé tan nou ! Péyi Gwadloup apa ta racaille Paternalis ! Yo péké fè sa yo vlé , adan péyi an nou .
alòs si yo pa kontan , DEWÒ ! DEWÒ ! DEWÒ !



di mwen
ka ki pli rasis ki on pèp ki ka pèwmèt li pwofité asi on dòt pèp !
ka ki pli rasis ki on pèp ki ka santi-y pli entélijan , plis rèsponsab , pli kapab ki on dòt pèp !
ka ki pli rasis ki on pèp ki ka pwazoné on dòt pèp pou foukan épi tè-a-y , péyi-a-y.
ka ki pli rasis ki on pèp ki ka poliyé lèspwi a on dòt pèp épi télé , radyo , lékòl , rèlijion a-y, ki
ka valowizé yenki pèp a sé rasis-la-sa . tousa pou rann on dòt pèp opwimé bwak  , bòklè , sousè bwabwa .
ka ki pli rasis ki on pèp rasi , èsklavajis , ki vlé fè ansyen èsklav-a-y pasé pou rasis , fennyan é ankouyonnad.
ka ki pli rasis ki on pèp ki ka viv fèmé adan on géto a yenky moun rasis .

sa ki sèten , ki yo vlé ki yo vlépa , nou ké fè yo konpwann ki péyi Gwadloup sé tan gwadloupeyen péyi Gwadloup apa ta rasis , kolonialis.
é lè-la ja bout pou tout kalité rasis woutouné , foumalkan la ki ni moun rasis . davwa péyi Gwadloup péké
jen ta yo .
nou ka di yo tout : Mach an péyi an nou
blan a pèp-la , nèg , zendyen , blan péyi , nou tout dòt kalité Gwadloupéyen é moun a pèp-la ka di Tout sé rasis kolonialis , béké é zanmi a yo MACH an péyi an nou . Foumalkan





Partager cet article
Repost0
17 novembre 2008 1 17 /11 /novembre /2008 22:55

Toumoun an lari-la mawdi 20 janvié 2009 .


Koté Mawdi 20 Janvié , jou kay vwè jou pou fè kolonialis épi lavèt a yo rèspèkté GWADLOUPEYEN . 

nèg bytasyon kon nèg mawon , malaba kon bata , blan matiyon , blan-péyi kon blan "Gaché" , jenn kon vyé , travayè kon chomè , matrité kon avòwté , maléré kon gwotchap , dépawtèmantalis  kon endépandantis , pèp a péyi GWADLOUP , Tout GWALOUPEYEN , lè 20 janvié , fò nou tèt-kolé pou nou fè on sèl , kont volè , mantè , pwofitè , kouyonnè , rasis , patèwnalis , kolonialis , é lavèt bwabwa politisyen an nou . 

lè-la rivé pou yo rèspèkté P GWADLOUP é PEYI an nou.

Toumoun ansanm ansanm épi :

AFOC - AKIYO – ANG - ANKA – CAP GWADLOUP - CFDT SYMPA – CFTC - CGTG - COMBAT OUVRIER – CONVENTION POUR UNE GUADELOUPE NOUVELLE - COPAGUA – CSFG - CTU – ESPÉRANCE ENVIRONNEMENT - FO – KAMODJAKA - MADICE – MOUVMAN NONM – PCG – SOS BASSE-TERRE ENVIRONNEMENT - SPEG – SUD PTT GWA - TRAVAYÈ É PÉYIZAN – UIR CFDT – UGTG – UMPG - UPG – UPLG

pou nou déchouké GWADLOUP anba pwofitasyon é limiliasyon .

 

Partager cet article
Repost0
16 novembre 2008 7 16 /11 /novembre /2008 06:04
 
Gwadloup an boulvès . kimoun ki rèsponsab !

yo ka di sé fòt a lé fanmi ki paka okipé asé di timoun a yo , yo ka di sé fòt a nèg étazinien ki ka pòté yenki mové èkzanp ba sé timoun-la , yo ka di sé nèg ki mové , nèg ki pabon , nèg tini malédisyon men ponmoun paka akizé léta fwansé . ponmoun paka akizé lé TOTO é bwabwa lavèt Gwadloupeyen a léta fwansé .
Gwadloup an boulvès . é sé fòt a pèp Gwadloup ?!
lè an ka gadé péyi an mwen alèkilé , é vwè sa ki ka fèt adan-y , an pépa pa sonjé pieter botha . an pépa pa sonjé fwè afwikendisid ki réisi sové pèp-ay kont tousa blan rasis fè pou  té éliminé yo an péyi-a yo ki ta yo.

pieter botha pou sa ki pa konnèt , sé on ansyen pwézidan a péyi afwikdisid a tan a lapawtèd . sa ki vlé di , misié té hay nèg toubòlman é téké pé menm vann manman-y pou chyen si sa téka pèwmèt-li tchouyé tout nèg ki té an péyi-la-sa . yenki davwa sé nèg-la patéka mandé plis byten ki vin égal mòdan épi blan an péyi a nèg-la ki ta-y . é sé afwiken-la téka fè tousa yo pé , pou té anpéché sé rasis-la  anglé épi Boers (kolon néolandè / fwansé) bonbansé alèz a yo é fè zafè a yo an péyi-la-sa . 
pieter botha , sé on vyé kalité blan rasis an zié a nèg . men y té ni on bon koté , ki onlo blan rasis pani . sé ki y di fwanchman kè y hayi  neg .  Sa ki fè kè nèg téka véyé jès-ay toubolman .
pieter botha té tèlman hayi nèg , ki misié épi bannélo-ay téka chèché mannyè pou té éliminé nèg an péyi la sa . é sé pouki , on jou y mèt déwò on dé mo maké anbadousou ba pèp-ay.
an nou gadé dé mo pieter Botha maké ba pèp rasis-ay . y ka èspliké-yo an kijan pou fè , pou yo té fin bat épi nèg .  sa enpòtan pou pèp Gwadloup konnèt , davwa pétèt dèmen menm byten-la pé rivé nou an péyi an nou. ou pa jen sav . davwa , péyi afwikdisid tini on pakèt dévenn ki ka lyanné-y épi nou . a koumansé pa potomitan a tout sé Dévenn-la . sé pèp kolonialis fwansé .  alòs , kon yo ka di :  fè nou pwéparé pou nou paré .

pieter botha téka di adan dé mo maké a-y :  

_ La nourriture, en tant que support du génocide que nous allons perpétrer à l'encontre des Noirs, devra être utilisée. Nous avons développé d'excellents poisons qui tuent à petit feu (poisons à mettre dans la nourriture) et qui possèdent en plus la vertu de rendre les femmes stériles.

 

An nou pwan yenky èkzanp a klordékòn , é annou gadé ki éfè pwazon-ay pé tini asi moun an péyi Gwadloup .
Mi lé pli gros degas nou pé di , ki pwazon a klòrdékòn la ka fè asi pèp-la .   istérilité , Issues de grossesses défavorab  , Kansè a pwòstat 

moun ki pé rivé plis pwi adan sa , sé
moun ki ka travay-tè kiltivatè , agrikiltè (akoz a travay a yo) , tini osi 
fanm ansent é tibébé a yo

menmsi sé sé moun-la-sa ki pli èspozé , fè nou sav ki tout pèp-la mennasé épi zafè a pwazon a klòwdékòn-la-sa . davwa , on gwo mòso a tè a péyi Gwadloup pwazoné épi byten-la-sa . on pwodwi gouvèlman fwansé té sav y danjéré ba santé a moun , men yo kontinyé ba béké otorizasyon itilizé-y é vann-li an Gwadloup  on pakèt lanné apwé entèwdiksyon-ay an péyi fwansé .

 

POUKI ?

Men apa pou sa nou ké arété manjé manjé a péyi-an-nou  davwa ponmoun pépa di si 90% a manjé an nou ki ka sòti asi dòt bò pa pli pwazoné ki sa agrikiltè an nou ka pwodwi andidan tè-la é dòt pwodwi agrikòl ki yo ka fè. davwa Gwadloupéyen pani pon kontwòl asi manjé a péyi a dòt bò yo ka manjé . tou konwòl-la an men a fwansé . nou obligé fè "ansyen" bouwo an nou konfians  . 


pieter botha di konsa :  


*LA VIEILLE REGLE QUI CONSISTE A DIVISER POUR REGNER EST ENCORE VALABLE AUJOURD'HUI.

 

Pa oublyé kè zòt dwèt monté sé vyé mal nèg la kont sé jenn mal nèg la , zòt dwèt sèvi épi sé èsklav pli nwè la kont sé èsklav mwen nwè la , sé èsklav mwen nwè la kont sé èsklav pli nwè la , fè zòt itilyzé sé fimèl la kont sé mal la ,et sé mal la kont sé fimèl la ,  men sa inpòtan kè èsklav a zòt ka fè zòt confiant é ka dépann dè zòt . Yo dwèt enmé zòt , rispèkté zòt , é fè yenki zòt konfians .
Willy LYNCH

 sa ki vlé di : nèg  kont nèg toujou. malgré tousa sé blan rasis  ja fè yo , yo ka fè blan rasis konfians toujou é ka monté konplosité évè sé rasis-la anlè tèt a fwè nèg a yo , pou yonn dé bannann pwazoné .

 

Boug-la ka di apwé :
*J'AI UN COMITE QUI TRAVAILLE A LA MISE AU POINT DES MEILLEURS MOYENS POUR DRESSER LES NEGRES LES UNS CONTRE LES AUTRES EN ENCOURAGEANT LES MEURTRES ENTRE EUX. LES CAS DE MEURTRES ENTRE NEGRES DEVRONT ETRE LEGEREMENT PUNIS AFIN DE LES ENCOURAGER.

tout sé jou-la-sa , nou oblijé konstaté moun ka tchouyé moun onlo an péyi-la . yenki adan 2 simenn , tini omwens 10 moun ki yo tchouyé an gwadloup . moun ka tchouyé moun pou on ahak .  yo ka fè o plis 10 lanné lajòl san trapé pon édikasyon , épi yo ja déwo ka woukoumansé fè malmaké a yo .

télé radyo , jounal , a kolonialis-la ka nouri pèp-la épi mizik violan é malélivé , film violan é malélivé, repowtaj asi nèg oben péyi afwiken ki ka montré yenki nèg ka tchouyé nèg . yo fouwé jénès-la adan on komès a miss a tout kalité byten , nou ka tann onpakèt chanté ki paka rakonté ayen ki bon , é  onlo konkou a rimé bonda .onlo ti fayéton tèbè .sé épi tousa ,  radyo , télé épi jounal a léta kolonial fwansé ka édiké pèp-la , alòs sé yo ki rèsponsab a léta mantal a pèp-la .  Télé , radyo , é jounal a léta kolonial fwansé ka komèt on manman mantasid asi pèp Gwadloup .


     



sé rasis-la ka di ankò :
*Il est intéressant de savoir que parallèlement à cette stratégie d'extermination, l'Afrique du Sud envisage une arrivée éventuelle des Blancs d'Europe de l'Est pour équilibrer ce qui restera de la population noire.

 

 

 

chuuuuuuut pa di ahak . pa di sa ou ka vwè ki ka fèt . pa di ponmoun paka anvayi pon péyi dòt ki pèp fwè ayisyen é dominiken-aw .

san manti ba zòt , an ka touvé tini twòp similitid antrè pwojè a peter Botha , é sa sé kolonialis-la ka fè an péyi an nou . sa dwètèt tòtòy lèspwi a zòt , é fè zòt rété véatif asi konpòwtasyon a sé "moun"-la-sa an péyi an nou .
an téka di fè nou pwéparé pou nou paré , davwa dèmen sa pé rivé nou , men alèla , an ka kwè nou té dwèt ja paré  paskè dèmen ké twota .


knouye.over-blog.com










 

Partager cet article
Repost0
31 octobre 2008 5 31 /10 /octobre /2008 03:12

KOBA Maèwnès pap . Nou pwan Yo





tout nèg a blan anlè ! on nèg vin pap . KOBA Maèwnès vin pwèmyé nèg Pap

Imajiné dèmen Monsényè KOBA téké an pozisyon di-vin Pap . kivlédi pwoumié ripwésantan a yonn adan lé dé pli gwo rèlijion ki tini  asi latè .

Alòs !  Monsényè KOBA monté an grad. pap ! . Y sòti
gwada pou-y siéjé o vatikan. pap !, lè-w kadé pap !. Déwotwa grad apwé, Pap-la mò ,  yo voté. pap !  é yo mèt KOBA Maèwnès Pap a relijion katolik . 
ka sa kay chanjé ba moun gwada ?!  Ka sa kay chanjé ba nèg asi latè ?! ka Maèwnès KOBA téké pé poté dè bon ba pèp kamit-la .

An paka mèt an kòz entélijans ni konésans ni konnètfè a ansyen Monsényè a Gwada.  Senten pa pétè, misié konnèt on tchò byten . Misié konnèt liv a rèlijion krétien-ay 
,  y  konnèt tout listwa a léta vatikan , é y ké kapab réponn asi tout sijè ki an lyannaj épi relijion kretien an jénéral .Y fè  onlo lékòl adan-sa é pou-sa .  é Monsényè jéré diosèz-ay byen an gwada , alòs pani pon rézon pou-y pépa dirijé vatikan kon jan-pòl II fè-y avan-li . Davwan y pa pli boloko ki rèstan "frère"-ay .


Men , rèlijion katolik , dèpi déwotwa tan koumansé pèd onlo fidèl . é mwens an mwens moun kay légliz , kifè rèlijion la ka pèd kòt . Onlo moun kay adan dòt rèlijion , é adan yo tini onpakèt ki kay aka sé mizilman-la . é sé konsa an gwada onlo Pierre , John , Ary vin touné an Mohamed é Djawad. tini plis an plis nèg Afwiken ki ka touné rèlijion katolik do , pou yo fouwé kò a yo aka sé mizilman-la  ki sé menm bèt menm pwèl . é dòt ankò . Nèg sé pwoumié pli gwo sipòtè a religion katolik é Krétien an jénéral . Rèlijion katolik , dèpi nanninannan , toujou fè tout richès-ay asi do a moun. sé moun la ka ba "jézi" tousa yo ni pou yo ni "la vie éternelle" . sé sa "y" promèt yo .  Davwa rèlijion-la ka di-w " fè-w bay pou bondyé ba-w . Si y pani nèg ankò pou sèvi
rèlijion-la-sa mako , rèlijion-la-sa péké vo ahak ankò . Y ké an kakakòk . é sé pouki , yo désidé ba rèlijion-la on séwyé kout-fwèt pou fè-y vansé é sé pouki yo chwazi fouwé an tèt a gouvèlman a yo Monsényè Maèwnès KOBA .On nomm toujou o konba .

 
   Nicolas XXXIX 
Men tini on pwoblèm ! relijion la sa , apa on rèlijion ba systèm fondal an nou nèg . Relijion la sa ja fè nou onlo mal , é y poko jenmen fè nou dibyen. Liv a relijion-la-sa wou-pensé pou blan ,  rè-maké ba enteren é konfòw a blan.  Relijyon-la-sa sé on relijion a blan . Alòs pouki nou ké santi nou valorizé pa on biten ki poko paka é péké menné ahak dè bon ba nèg ?

Ni moun ki poko konpwann , ké di: " Relijion katolik apa on relijion a blan davwa tini tout kalité ras adan
sa , é si ou gadé bien ou ké vwè ki tini mwens blan adan ki sé rèstan  ras-la ."
Sé sé menm moun-la-sa ki ka di-w: " Nasyon étazini apa on péyi a blan davwa tini tout kalité ras é sé zendyen-mériken ki té la avan ."

Ni moun ké di san yo sav : " élèksyon a Monsényè KOBA an tèt a rèlijion-la-sa ké ba nèg plis enpòtans an zyé a dòt moun asi latè . Moun ké rispèkté nèg plis ."
Sé sé menm-la ki ka di : "Si on nèg pwézidan a étazini , nèg ké pwan valè an zyé a moun , moun ké lévé nèg plis digrad ."


Ni moun ké konté onlo titinbwasèt asi élèksyon a Monsényè "an nou" .

NOU PWAN YO ! , sé sa toumoun , nèg kon blan ka hélé lè-w vwè KOBA Maèwnès Vin Pap .  NICOLAS  XXXIX sé nouvo non-ay . Ni moun ka di ki-y chwazy non-la-sa davwa mysyé té malad a on foutbalè ki tini menm non-la-sa . é ni dòt ka di apa ba misié y chwazi non la sa davwa foutbalè-la-sa fouwé kò-ay mizilman.  Men sé pito pou fè nèg obliyé on dòt pap ki yo téka kriyé NICOLAS V , é sé Pap-la-sa ki ba blan dwa fouté nèg an lèsklavaj é fè komès a nèg . é misié kité on mové limaj a rèlijion-la-sa an lèspwi a nèg ki ka mawon
rèlijion-la.

Toumoun ka hélé NOU PWAN YO  !  Men kimoun ki pwan kimoun ?
Tout nèg a blan ka di , nou pwan yo ! davwa pou-yo , nèg réisi a vin an systèm-la , moun égal mòdan épi blan . Yo ka di alèla sé nèg ki ka voyé douvan rèlijion katolik . Ni dòt nèg ka di , sa ké ba yo on pli bèl imaj a légliz katolik , ni dòt nèg ka di yo téja rété ay lanmès , alèla sa kay ba yo gou wouvin
an légliz-la .

Ni on dòt pati ka kriyé nou pwan yo ! Davwan sé blan-la ka di ,  yo kay woukoumansé pwan lèspwi a nèg épi dòt pèp an zatrap a yo , richès kay wourantré an "byten" a yo , matris Oksidantal-la kay pwan plis fòs pou dékatiyé dòt systèm , davwa plis dòt moun a dot systèm ka rantré adan-y plis sa ka bay fòs é ka fébli matris a lòt-la ki téja tou flègèdè .
An finaldikont , Nicolas XXXIX  péké woulé ba nèg , men ké plito woulé pou nèg rantré anba jouk a systèm anti-kamit a pèp anti-kamit-la .
An vérité an ka di zòt élèksyon a kOBA MAèwnès  an tèt a rèlijion pli djòk asi latè sé on gwo kabouya ba tout nèg é dòt pèp ki poko konpwann fondal a systèm-la-sa.

knouye.over-blog.com
-









Partager cet article
Repost0