radyo-la

Pawòl Palé

Déklarasyon a dwa a moun .
Artik 18

Toutmoun lib dè ni lidé y vlé , konsyans ay lib , é ni dwa ni rèlijyon la y vlé la sakivlédi kè y pé chanjé rèlijyon si y vlé , oben kwè adan sa y vlé , y pé fè toumoun sav an ki rèlijyon y yé oben adan kayé y ka kwè , tousèl ou évè dòt moun , douvan pèp-la oben douvan serten moun, épi lansèynman, pwatik, sèvis-la épi fè sérémoni a yo.

Artik 19
Toutmoun dwèt lib dè ni lidé la yo vlé la épi, yo dwèt lib dè di sa yo vlé , kidonk dwa pou yo pa enkiete yo a koz lide a yo épi dwa tou pou yo chèche, resevwa epi tou piblye , san konsiderasyon fwontiè, enfòmasyon ak lide pa nenpot ki mwayen ki ekziste pou yo piblye yo .


Dé Mo Kat Pawol a Willie lynch

Pa oublyé kè zòt dwèt monté sé vyé mal nèg la kont sé jenn mal nèg la , zòt dwèt sèvi épi sé èsklav pli nwè la kont sé èsklav mwen nwè la , sé èsklav mwen nwè la kont sé èsklav pli nwè la , fè zòt itilyzé sé fimèl la kont sé mal la ,et sé mal la kont sé fimèl la , zòt dwètèt fè an sòt osi ki ,sé bòn blan a zòt la épi sé kontmèt la ka méfié yo dè tout sé kalyté nèg la sa , men sa inpòtan kè èsklav a zòt ka fè zòt confiant é ka dépann dè zòt . Yo dwèt enmé zòt , rispèkté zòt , é fè yenki zòt konfians .

      Còd nwè
Awtik 3

Nou ka entèwdi tou kalyté rèlijyon dòt ki rèlijyon katolik . apòstolit é womenn . nou ka mandé kè yo fann tchou a tout mòvénèg konmsi sété on mawon oben on malmaké siwvwè yo paké rispèkté lod la sa . nou ka entèwdi tout sanblé pou sa. padavwa nou ka di kè sa mové , sa sovaj , sa ké menné nèg an mawonaj , é nou ké fann tchou a tout sé mèt-la si yo kité sa fèt é yo ké soufè pou èsklav a yo . 


Texte Libre

Alèla   1  moun ki ka vwè K Nou Yé 
best beer Moun ja vwè K Nou Yé

Zòt ka vwè K nou yé toupatou asi latè

  

    K Nou Yé.over-blog.com

Texte Libre

Dènyé Kamo asi K Nou Yé


 15- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (06-09-2009)

Masoto . Ou ka di péyi a-w . péyi a-w . Men ka-w ja fè an péyi-la-sa , pou-w di péyi-la-sa sé ta-w . Tout vi-aw pasé-w ka krazé tousa moun konstwi an péyi-la-sa . Sèl byten zòt sé nèg mawon-la sav fè sé yenki kaché anba bwa . . .

Rèstan-la 

 

 14- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (04-09-2009)

  lè Masoto vwè tout sé kalité solda la-sa ka mennasé-y épi fizi a yo , sa fou-y anrajé , men y pa pèdlakat . Davwa , y konnèt lawmé a koloni gwadloup . Y sav sé boug ki tini mantalité a kolonialis fwansé . é sé moun . . .

Rèstan-la 



 13- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (30-08-2009)

  Adan lawmé kolonial fwansé , ti-Louis té apwann palé fwansé é anglé menmsi y paté sav li é maké . men nonm-la té sav an kijan pou té palé ba granjans  . . .

Rèstan-la 



 12- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (28-08-2009)

Pannansitan dèlgrès é pélaj désidé koupé lawmé dézèwtè a yo an dé . On pati adan yo rété zil gwadloup épi kolonèl dègrès , é lòt mòso-la ay asi zil granntè épi an tèt a yo , kapitenn . . .

Rèstan-la 


 11- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (23-08-2009)

  Alòs Richepanse désidé woubat kat a-y on dòt jan . é kou la sa , y pwan pélaj pou atou a-y .
Richepanse désidé sèvi épi gouvènè pélaj pou éséyé woupwan kontwòl a sé nèg dézèwtè a lawmé gwadloup a
. . .

Rèstan-la 



 10- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (20-08-2009)

Sa ka fè mwen lapenn pou vwè ankijan "zanmi" an mwen ignas  ka pèd fil-ay . pélaj di : ignas pè pèd ti grad a kapitèn a-y-la ,  é y ka vin awogan . ignas ka konté zòt onlo onlo maji pou-y pésa fè zòt lévé gawoulé kont lawmé a Napoléon .  Mésié , an ka . . .

Rèstan-la 

 


 9- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (16-08-2009)

Woy ! Mi bab . dèlgres ka santi-y nèg an koloni-la . Kimoun ki téké kwè sa .
On boug kon dèlgrès , ki poko jen fè ahak an vi a-y dòt ki gouvèné nèg a ti koloni-la .
On boug kon dèlgrès ki poko 
 . . .

Rèstan-la 



 8- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (10-08-2009)

  Napoléon désidé rétabli lòd adan tout koloni a-y . É pousa , y voyé onpakèt lawmé a-y an tout koloni fwansé a réjion mériken , la ki té ni pwoblèm . Napoléyon voyé 30 000 . . .

Rèstan-la 



 7- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (06-08-2009)

_Pou zòt té goumé kont sé anglé-la  , pou yo paté chapé épi koloni gwadloup an men a anpiw fwansé an nou , zòt awmé sé nèg a koloni gwadloup-la , zòt ba yo inifòm é fizi  . . .

Rèstan-la 



 6- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (04-08-2009)

Y téja vwè an sé boug-la-sa , makak a kolonialis fwansé . ignas , dèlgrès , massoteau , pélaj , téka sèvi é pèp-la pou té fè zafè a yo davwa plis té ni nèg an lawmé fwansé , plis sé bwabwa-la-sa téka monté an grad .
Fwansé téka sèvi épi sé boloko-la-sa , davwa y té vlé atiré mouch a kaka (nèg) an lawmé-ay. 
 . . .

Rèstan-la 



 5- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (01-08-2009)

Masoto téja tann palé di pélaj , ignas , massoteau , jacquet , palerme , dèlgrès é tout rèstan milat é métis asimilé a lawmé kolonial fwansé. Y téka tann onlo nèg bytasyon téka lévé sé boug .....

Rèstan-la 



 4- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (30-07-2009)

Lè victor Hugues rivé an koloni-la , y déklaré douvan tout on gran sanblé a nèg ki yo té fè vin asi laplas , pou té wousouvwè-y  : Léta fwansé aboli lèsklavaj a nèg an tout koloni a-y . Kon-y-yé-la , tout nèg lib; é alèla , yo ni menm dwa ki on . . .

Rèstan-la 


 3- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (29-07-2009)

 Mannyòk : sété on mèt blagè . ponmoun paté konnèt non a batèm krétien a nèg mawon la-sa é pamenm li . dayèpouyonn , y paté menm sav si-y té batizé .yo téka kriyé-y mannyòk davwa travay-ay adan on bitasyon gozié , sété planté mannyòk é rékòlté mannyòk . mannyòk té . . .

Rèstan-la 



2- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (29-07-2009)

   Pou Masoto koulè blan-la ki téka kouvè tibwen koulè nwè a irèn , sété on sikatrys ki téka devwalé tout listwa , pwofitsyon , imiliasyon é soufwans Irèn é manman

Rèstan-la 



 1- Masoto , nèg mawon é rèstan-la. (29-07-2009)

 An kay fè zòt konnèt listwa a Masoto/Masoko , men sé osi listwa réyèl a goumé ki fèt an koloni gwadloup adan lanné 1770 a 1800 é moné .
Listwa-la-sa , sé Masoto/Masoko ki ka konté-y . Kivlédi , an sé "nègre"a listwa-la . . .

Rèstan-la 



 Sé onsèl Manjékochon (27-06-2009)

 Toumoun téja avèti . Si zòt paka manjé kochoni , pa ay adan nòs a gligli .
Men ka-w vlé fè ?  Sé Pwofitasyon ki ka nouwi l'ignorance . é an koloni-la ,sé l'ignorance ki ka gouvèné pèp-la . é l'ignorance pépa viv san  pwofit . . .

Rèstan-la 



Fè nou défèt sa ki pou fèt . (15-03-2009)

Pou tousa ki poko vwè ki lentansyon a sé kolonialis-la , ki pa paré lagé sé béké-la anba zongonn a sé sovaj Gwada-la , an ka " prédit "  sa ki Kay rivé adan lé mwa ki ...

Rèstan-la




Ka-y ka fèt an lari Gwadloup. (26-02-2009)

 

 
An 2007 , 70 moun mò an lari Gwadloup , kivlédi 6 moun pa mwa é an lanné 2008 , sé 55 moun ki mò an lari a péyi an nou . sa vlé di 4 a 5 moun pa mwa .
Majorité a moun ki mò an lari Gwadloup sé moun ki téka ...

Rèstan-la


 

Tansyon !  MAM sé on Fanm a dézagréman. (29-01-2009)

 

  Kon an labitid a yo , lè yo pépa fè moun pé , yo ka voyé manblo a yo pou pété tchou a pèp .

Rèstan-la



LKP péké pé ! (15-02-2009)

 

 
Pèp-la sanblé pou fè on Lyannj Kont Pwofitasyon é yo di Nou pépa ankò .
Zòt di : Quand les nègres auront faim , ils reprendront le travail . Men nou di zòt ; awa! nou paka kriyé chyen bopè pou . . .

Rèstan-la

 



Capo toujou ka kapo (31-01-2009)

    Yo ké kapo kanmenm

Laurel é jacko-a-y ka mépwizé é vomi asi pèp-la dè jou an jou . sé mésié ka pèd fil a yo . élèksyon a 2010-la ka vèglé zyé a yo. tèt a yo ka pété. Obsésyon a yo sé UMP , Gran madanm-la é man Gabwiyèl . Yo paka menm vwè mè zabym riko ...

Rèstan-la

 



 Rasis kolonialis Awa  . Le temps des colonies ja bout (29-01-2009)

 

Péyi Gwadloup sé tan nou ! Péyi Gwadloup apa ta yo ! Yo péké fè sa yo vlé , adan péyi an nou .
sé dé mo kat pawòl-la-sa , nou ka voyé désann ba tout kolonialis fwansé épi tout pwofitan rasis ki débaké an gran adan péyi an nou . é sé yo ki ka koupé haché an péyi an nou , épi ...

Rèstan-la


 

toumoun an lari-la Samedi 24 Janvier 2009 . (22-12-2008)

 

Toumoun ansanm ansanm épi :
ADIM - AFOC – AGPIHM - AKIYO – AN BOUT’AY - ANG - ANKA – ASSE - ASS.AGRICULTEURS DU NORD BASSE-TERRE – ASS.LIBERTE EGALITE JUSTICE - CFTC - CGTG – CNL - COMBAT OUVRIER – COMITE DE L’EAU - CONVENTION POUR UNE GUADELOUPE NOUVELLE – COPAGUA – CSFG - CTU – ESPERANCE ENVIRONNEMENT – FAEN SNCL - FO – FSU – GIE SBT - KAMODJAKA - KAP Gwadloup - LES VERTS - MADICE – MAS KA KLE - MOUVMAN NONM - PCG – SGEP/SNEC/CFTC - SOS B/Terre ENVIRONNEMENT - SPEG - SUD PTT GWA – SUNICAG - SYMPA CFDT - TRAVAYE é PEYIZAN - UDCLCV - UIR CFDT – UNSA - UGTG - UPG - UPLG - UMPG – VOUKOUM.

Rèstan-la

 


 Gwadloup an boulvès . (24-11-2008)

 

Gwadloup an boulvès . kimoun ki rèsponsab !
yo ka di sé fòt a lé fanmi ki paka okipé asé di timoun a yo , yo ka di sé fòt a nèg étazinien ki ka pòté yenki mové èkzanp ba sé timoun-la , yo ka di sé nèg ki mové , nèg ki pabon , nèg tini malédisyon men ponmoun paka . . .

Rèstan-la

 

 

 Maèwnès KOBA pap . Nou pwan yo !  . (30-10-2008)


 Nicolas XXXIX
tout nèg a blan anlè ! on nèg vin pap . KOBA Maèwnès vin pwèmyé nèg pap . 

Imajiné dèmen Monsényè KOBA téké an pozisyon di-vin pap . kivlédi pwoumié ripwésantan a . . .

Rèstan-la


6-5-4-3-2-1

Créer un blog sur over-blog.com - Contact - C.G.U. - Rémunération en droits d'auteur - Signaler un abus