Overblog
Suivre ce blog Administration + Créer mon blog

..

.

K Nou Yé

Kamispirit
Kamo Blòg
Bik a Foutbòl
KIVLEDI
K Nou Yé TV
K Nou Yé RADYO
Dòt Byten
Yé Krik
Liyannaj
Kimoun an Yé

 
Miss Gwadloup Entèwnasyonal Contest

Pawòl Palé

Déklarasyon a dwa a moun .
Artik 18

Toutmoun lib dè ni lidé y vlé , konsyans ay lib , é ni dwa ni rèlijyon la y vlé la sakivlédi kè y pé chanjé rèlijyon si y vlé , oben kwè adan sa y vlé , y pé fè toumoun sav an ki rèlijyon y yé oben adan kayé y ka kwè , tousèl ou évè dòt moun , douvan pèp-la oben douvan serten moun, épi lansèynman, pwatik, sèvis-la épi fè sérémoni a yo.

Artik 19
Toutmoun dwèt lib dè ni lidé la yo vlé la épi, yo dwèt lib dè di sa yo vlé , kidonk dwa pou yo pa enkiete yo a koz lide a yo épi dwa tou pou yo chèche, resevwa epi tou piblye , san konsiderasyon fwontiè, enfòmasyon ak lide pa nenpot ki mwayen ki ekziste pou yo piblye yo .


Dé Mo Kat Pawol a Willie lynch

Pa oublyé kè zòt dwèt monté sé vyé mal nèg la kont sé jenn mal nèg la , zòt dwèt sèvi épi sé èsklav pli nwè la kont sé èsklav mwen nwè la , sé èsklav mwen nwè la kont sé èsklav pli nwè la , fè zòt itilyzé sé fimèl la kont sé mal la ,et sé mal la kont sé fimèl la , zòt dwètèt fè an sòt osi ki ,sé bòn blan a zòt la épi sé kontmèt la ka méfié yo dè tout sé kalyté nèg la sa , men sa inpòtan kè èsklav a zòt ka fè zòt confiant é ka dépann dè zòt . Yo dwèt enmé zòt , rispèkté zòt , é fè yenki zòt konfians .

      Còd nwè
Awtik 3

Nou ka entèwdi tou kalyté rèlijyon dòt ki rèlijyon katolik . apòstolit é womenn . nou ka mandé kè yo fann tchou a tout mòvénèg konmsi sété on mawon oben on malmaké siwvwè yo paké rispèkté lod la sa . nou ka entèwdi tout sanblé pou sa. padavwa nou ka di kè sa mové , sa sovaj , sa ké menné nèg an mawonaj , é nou ké fann tchou a tout sé mèt-la si yo kité sa fèt é yo ké soufè pou èsklav a yo . 


 

Zòt ka vwè K nou yé toupatou asi latè




 

    K Nou Yé.over-blog.com
______________________
Alèla     moun ki ka vwè K Nou Yé
best beer

.

 

.

18 septembre 2007 2 18 /09 /septembre /2007 03:01

Fwankomanni , mové manni

 

Wolòf ,  kon  " kréyòl "  an  gwadloup  ,  sé  on  lang  yo  ka  palé  onlo  an  kama .  Men  sé  an  péyi  Sénégal  ki  tini  pli  moun  ki  ka  palé  lang-la-sa . 

Wolòf  sé  on  lang  ki  chouké  an  nanm  a  tout  Sénégalè  , padavwa sé  lang-la-sa  ki  ka  fè  dè  yo  sa  yo  yé .  Men  Wolòf  sé  osi  on  lang  ki  onlo  granjans  é  gwotchap  Sénégalè  vlé  pa  tann  palé .  É  menm  an  tèt  a  gouvèlman  a  yo  ,  yo  paka  djè  palé  " dialèt"-la-sa ,  menmsi  yonn  dé  fwa  konsa  ,  Wade  ka  lagé  dé  ti  mo  ,  pou chawmé  pèp-la .

Men  an  menm  balan-la  ,  ou  tini  sé  menm  gwotchap  é  granjans  Sénégalè-la-sa  ki  ka  défann  on  lang  ki  pani  ahak  a  vwè  épi  sa  yo  yé .  An  vlé  palé  di  on  lang  a  sé  kolonialis-la  ,  yonn  adan  sé lang  a  pèp  bawbaw-la  ki tchouyé ,  kilti ,  lang ,  rèlijyon , listwa...,  a kama .  Lang-la-sa  sé  lang  fwansé .  On  lang  ki  vin  sa  y  yé  , kivlédi  yonn  adan  sé  lang-la  yo  ka  palé  plis  asi  tout  bò  asi  latè  , gras  a  pèp  "Afwiken" ,  é  pli  jénéral  pèp  nèg  kamit .

 

 

 

 

 

Sa  ki  ka  fè  on  pèp  vin  on  PEP  rèspèkté ,  sé  fè  ki  sé  li  ki  tini  kontwòl  a  rèlijyon-ay  ,  kilty-ay  ,  ékonomi-ay .  Si  ou  pani  sé  3  byten  fondalnatal-la-sa  ,  ou  pépa  vin  on  pèp  vèwtikal   é  obijé  ponmoun  rispèkté-w .

 

 

Lang  ofisyèl  a  tout  pèp  "Afwiken"  sé  anglé  ,  fwansé  ,  pannyòl  ,  pòwtigè .  Rèlijion-a-yo  sé  mizilman ,  jwif ,  krétien .  Lajan-a-yo  sé  franc (cfa) ,  dollar . . .

Pèp  kamit  pani  pon  ayen  pou  li  pésa  idantifié-y  a  li .  Si  sa  konsa ,  apa  pou  ayen .  É  si  jodijou  tout  sé  zòt  pèp-la  ja  konpwann  ki  pou  on  pep  pesa  évolié ,  y  dwètèt  adan  on  systèm  ki  ta-y ,   fè-y  tini  on  baz ,  on  ripèw  pou-y  pésa  évolié adan  on  matris  ki  ta-y .  é  si  alèkilé  nou  ka  fè  systèm  a  dòt  moun  évolié  ,  sé padavwa  nou  fouté  tan-nou  akoté ,  é  nou  pwan ta  dòt  pèp  pou  baz  a  pwogrésyon  an  nou .  Sa  ki  on  byten  dangéré  pou  évolisyon  é  èkzistans  a  pèp  kamit . 

 

Lè pou  défann  lang  fwansé-la ,  nou  ka  vwè  tout  gwotchap  fwankopal  é  fwankomann  afwiken  é  antiyè  ka  woulé  onlo  pou voyé-y  monté .  Nou  téja  konnèt  Léopold Sédar Senghor  épi  Humphouet Bouany ,   é  alèla  nou  tini  Abdou Diouf   ki  sé  on ansyen  pwézidan  a  péyi  Sénégal ,  on  koté  an  Afwik ,  la  ki  tini  plis  moun  ki  ka  palé  Walof ,  é  abdou diouf  sé  li  ki  pwézidan  a  O.I.F (Organisation internationale de la Francophonie) .  é  kolonialis  fwansé  ja  paré  rèlèv-la  épi  Rama Yade .

Pouky ,  sé  moun-la-sa ,  yo  fè  onlo  étid  adan  sé  pli  gwo inivèwsité  éropéyen-la ,  yo  pa  jenmen  réisi  konpwann ,  ki  la  ou ka  fè  systèm  a  on  dòt  pèp  vansé ,  ou  ka  an  menm  balan-la  détwi  ta-w .  É  on  pèp  san  matris-ay ,  sé  on  pèp  ki  opiyaj ,  sé  on  pèp  ki  pa  rèspèktab ,  sé  on  pèp  zonbi .

Nou  pé  di  ki  abdou diouf  é  tout  dòt  nèg  ki  ka  défann  fwankomanni  ka  défann  an  menm  balan-la  kolonizasyon  a  lèspwi  a  pep  kamit  épi  on  systèm  ki  ka  dékatiyé  lèspwi  an  nou .

Pou  pésa  fè  pep-aw  vansé ,  fè-w  ozé  défann  on  matris  ki  ta-w , menmsi  y  an  kakakòk ,  y  pli  dèyè ,  y  mwens  évolié ,  ki  rèstan dòt  systèm ,  davwa  si  ou  pa  fè-y ,  kimoun  ki  ké  fè-y  ba-w  ?

Pep  kamit  péké  jenmen  évolié  é  épanoui-y  totalman  san  matris-ay . 

Sa  vlé  pa  di  ki  nou  pa  dwèt  palé  fwansé  !  Men  konnèt  ta-w avan  ta  lézòt .

knouye.over-blog.com









Partager cet article
Repost0
24 juin 2007 7 24 /06 /juin /2007 00:45

FIBA Americas Championship 2007

Logo officiel du tournoi.

 

on touwna oti-la , ékip gwadloup tini plas-ay. davwa ,Baskétè , apa sa ki ka manké an péyi-la . péyi gwadloup tini onlo pitit-ay ki ka jwé baskèt tout koté asi latè . pitit a péyi-la ka jwé ba tout ékip a tout nasyon , yo adan lé pli gwo chanpiona a baskèt ki tini asi latè , kon moïso "on ansyen jwè NBA ki alèla an réal madrid ,  Florent Pietrus (Malaga chapiona Pannyòl) . Michel Morandais (Naples Italy) M Piétrus , Pétro , Gélabale an (NBA étazini). lis-la long , paskè tini onlo-dòt ki ka jwé an péyi fwansé , é asi onlo dòt bò .

Si dirijan a baskèt Gwadloupéyen , kon sé jwè-la paté fwankosantris , tini lontan jwè baskèt a péyi gwadloup téké ba ékip fwansé do . épi alèkilé , yo téké an FIBA Americas Championship 2007-la pou défann koulè a GWADLOUP adan konpétisyon-la-sa , é menm vwè si yo té ka menné koup-la-sa an bann-zil an nou . men olié-di-sa , sé baskétè é dirijan gwada-la , ka woulé pou yo pésa rantré an ékip nasyonal fwansé . Yo ka fè tousa yo pé pou fè antrénè a ékip nasyonal fwansé voyé zyé asi yo , é fouwé yo an sélèksyon fwansé , pou ay jwé koup éwopéyen .

Men sélèksyonè a ékip nasyonal fwansé ki konnèt mantalité fwankosantris a sé baskétè-Gwadloupéyen-la , fè yo vwé ankò an kijan y ka mépwizé-yo , davwa , tini 3 adan yo ki téja paré pou jwé adan konpétisyon éwopéyen-la-sa , é ki téka révé yenki sa , 3 jwè gwadloupéyen ki ka jwé an NBA ki sé pli gran chanpiona a baskè asi latè , sélèksyonè-la di yo palapenn yo fè valiz , paskè y paka menné yo dèyè-ay . Misié pa ba sé 3 boug-la pon èsplikasyon séwyé , é y di sé 3 toutou-la , si y byzwen-yo , y ké kryé-yo. men sa ki pli fò adan tousa , sé vwè sé 3 baskétè Gwadloupéyen fwankosantris an nou-la dakò pou aksèpté imiliasyon-la-sa davwa , pou yo , sa ki ka konté , sé sèvi drapo fwansé-la . é yo ka èspéré toujou ki , sélèksyonè a ékip fwansé-la ké hélé-yo pou ay jwé a touwnwa éwopéyen-la-sa. davwa pou yo sé pli gwo touwnwa a baskèt ki tini , apwé jé olenpik.

 

FIBA Americas Championship 2007

 

antè 22 out é 2 sèptanb , nou kay asisté a 13èm FIBA Americas Championship-la ki ké fèt a las végas (étazini) . on touwnwa a baskèt ki ké Tini 10 ékip , é yo ké adan 2 gwoup a 5 ékip . Apwé tiraj osò a touwnwa-la-sa , mi lis a sé 2 gwoup-la .

Mi ékip a sé dé gwoup-la 

Gwoup A

Drapeau de l'Argentine Awjantin
Drapeau du Mexique Mèksik
Drapeau du Panama Le Panama
Drapeau du Porto Rico Pòwtoriko
Drapeau de l'Uruguay Irigwéy

Gwoup B

Drapeau du Brésil Bwézil
Drapeau du Canada Kanada
Drapeau des Etats-Unis étazini
Drapeau des Îles Vierges américaines Zil Vièwj  (étazini)
Drapeau du Venezuela Vénézièla
 

2 pwèmyé a touwnwa-la-sa ké kalifié dirèk pou jé olenpik ki ka fèt an chin an 2008.

 Sé 3èm 4è é 5èm-la ké ay jwé on dòt touwna , pou vwè si yo ka pwan tiké a yo pou jé olenpik-la. adan touwnwa-la-sa , y ké tini 4 ékip éwopéyen , 2 ékip afwiken , 2 ékip azi , é 1 ékip a Oséani .

èsplikasyon asi FIBA Americas Championship 2007 la-sa.

Apwé 4 pwèmyé match a yo , 4 méyè ékip a sé 2 gwoup-la ké kalifié pou 2èm mòso a touwnwa-la . Adan dézèm mòso-la , y ké tini onsèl gwoup a 8 ékip. men sé ékip-la ké gadé tout pwen yo téja gannyé kont ékip kalifié a ansyen gwoup a yo . é yo ké bouwé kont yenki ékip a lòt ansyen gwoup-la. Lè tout sé match-la ké fèt , 4 pwèmyé a gwoup-la ké kalifié pou ay jwé dèmifinal-la . 1myé-la kont 4èm-la , 2èm-la kont 3èm-la . 

 

FIBA/FIBA Amériques

FIBA ( Fédérasyon entèwnasyonal a Baskèt) sé on asosiyasyon modial pou Baskèt . y divizé an 5 zòn FIBA ,é tini 213 fédérasyon nasyonal a baskèt asi latè . Sé 5 zòn FIBA-la sé : FIBA Afwik (tini adan-y 53 fédérasyon nasyonal) , FIBA Amérik (tini adan-y 44 fédérasyon nasyonal) , FIBA Azi (tini 44 fédérasyon nasyonal) , FIBA éwòp (épi 51 fédérasyon nasyonal) é FIBA oséyani (épi 21 fédérasyon nasyonal).

étazini sé on manb a zòn FIBA amérik , ki yo téka kriyé avan COPABA (konfédérasyon a asosiyasyon a baskèt amériken . Pwézidan a FIBA amérik sé on dominiken. non ay sé Julio Subero . é sèkrétè jénéral a zòn Amérik sé Alberto Andres Garcia .

Lis a tout sé fédérasyon Nasyonal-la manb  a FIBA A mirik: Anguilla, Antig, Awjantin, Awouba, Bahamas, Barbad, Béliz, Bermid, Bolivi, Bwézil, Bann-zil vièwj Bwitanik,  Kanada,  zil Kayman , Chili, Kolonbi, Kosta Rica, Kiba, Dominik, Répiblik Dominiken, Ekwatè, El Salvadò, Grènad, Gwatemala, Giyana, Ayiti, Ondiras, Jamayik, Mèksik, Monséra, Antille Néèwlandè, Nicaragwa, Panama, Paragwéy, Péwou, Pòwto Rico, Sent. Kitts, Sent. Lisi, Sen.Vensan é Grènadin, Sirinam, Trinidad é Tobago, bann-zil Turks é Caicos, Etazini, Irigwéy,  Bann-zil Vièwj (étazini), é Vénézièla.

Si nou Vlé , Nou Ké









Partager cet article
Repost0
24 juin 2007 7 24 /06 /juin /2007 00:40
Lè gwadloupéyen ké konpwann
 

pou tou kouyon ki ka kwè ékip nasyonal foutbòl a gwadloup té dwèt tini adan -y yenki gwadloupéyen ki ka jwé boul an gwadloup , nou ka di yo ouvè zyé a yo , padavwa nivo a foubòl an gwadloup ba toubòlman. é apa épi on nivo kon tala nou tini-la , nou ké fè dòt pèp konnèt ka ki gwadloup , é pou ba moun on bon limaj a gwadloup , sav ola ti péyi-la-sa yé .

Sa ka chouboulé lèspwi a onlo moun gwadloup dè sav kè pon pèp an laliwonaj a yo pa konnèt yo . Men pouki ?

An ka konsidéré tout timoun a péyi Gwadloup ki ka goumé pou voyé monté péyi épi drapo fwansé pli wo , kon trèt , kon infidèl , é sé yenki pou sa an péka jenmen soutienn yo adan pon kalité konba yo ka menné pou péyi fwansé . padavwa , goumé ba péyi fwansé , sé goumé kont pèp gwadloup , kont péyi gwadloup .

alòs , pou entérè a Gwadloup , an pisimyé sipòté pou yo nèy , pèd . davwa an pépa enmé bèlmè plis ki manman . 

-lè gwadloupéyen ké konpwann ki :Pawtisipé adan on konkouw a miss fwans , sé on byten ki kouchal , é tèbè , davwa nou tini on konkouw a miss gwadloup entèwnasyonal contèst , ki sé on byten ki pli valorizan é ki ka voyé pwensès gwadloup dirèk an miss mond , pou ripwézanté gwadloup.

-lè gwadloupéyen ké konpwann ki :vin chanpion fwansé a atlétiz sa tini mwens valè ki lè on gwadloupéyen chanpion a karayb-la. padavwa lé méyè atlèt asi latè ka touvé-yo an karayib-la .

-lè gwadloupéyen ké konpwann ki :lè on ékip a foutbòl  an gwadloup kalifié-y pou 32ème final a koup a fwansé , sa pani ayen a vwè épi on kalifikasyon a ékip nasyonal gwadloup pou Koup a karayil , oben Gold cup. ki sé dé konpétisyon entèwnasyonal . 

-lè gwadloupéyen ké konpwann ki :lè on gwadloupéyen vin chanpion a lemond  asou drapo a péyi fwansé sé on byten ki mépwizan ba pèp gwadloup , é sa pani pon entérè ba péyi gwadloup . 

on gwadloupéyen chanpion a karayb-la asou drapo a gwadloup , ka ki pli bèl ki sa !

Men ,Gadé Thuram , Pérec , Flésel , Mormeck , Moïso , Girard , Sarkis , Pietrus , Pétro , Arron , Gelabale , Bambuck ... é ni onpakèt ankò , men pou palé yenki dè séla , yo-tout sé gran ispòtif gwadloupéyen , men yo-tout ka voyé monté drapo fwansé , yo-tout ka fè kòk Golwa a fwansé chanté , é sé yo osi ki ka fè la marseillaise rézoné tout koté asi latè . men , malgré-sa , 

ay mandé on Kanadyen , on Riss , on Mèksiken , on Ghanéyen , on sid-afwiken , on Japonè , on Endonézyen , on Chinwa , on Awjanten , on Òstralyen , on Zendyen ....on moun a nenpòt ki nasyon , ola tout sé moun-la-sa sòti , yo ké di-w sé Fwansé . la france , on péyi an éròp ki ka touvé-y a 8OOO km an nou . sé ispòtif-la-sa paka jenmen di asi pon radyo , pon télé , pon jounal ,dòt ki ta fwansé , ki yo sé moun Gwadloup . alòs , sa sé on byten nòwmal ki pon dòt pèp pa konnèt ka ki Gwadloup. karukéra " on bann lilèt a bèl dlo " .  

é si jodila sèktè touwistik a lilèt an nou ka dépann onpakèt 90% dè touwis ki ka sòti an péyi fwansé.  sé padavwa nou paka èkzisté asi sèn entèwnasyonal-la.

lè nou ka gadé Jamayiken , oben bann-zil a Bahamas , nou pé vwè diférans-la.

Bann zil Gwadloup konsidéré konm on réjyon a péyi fwansé , é sé pousa , adan tout konpétisyon ispòtif , Kiltirèl , ékonomik , politik , sé péyi fwansé ki ka rèpwézanté-nou , oben nou ka woupwézanté-y , men asou drapo Blé Blan Rouj-la. Men , lè nou gadé byen ,nou ka vwè , adan pon dosié , pon dokiman , pon liv , pon brochi , non a Gwadloup pa ékri , é sé padavwa nou pa on péyi , nou pa on pèp . nou ka touvé nou kon Zonbi , asi sèn entèwnasyonal-la. nou paka èkzisté . 

lè nou analizé tousa , nou ka konstaté , nou èsklav a on péyi ki pòko jenmen las fann tchou an nou. Yo ka imilié nou douvan tout dòt pèp asi latè. yo fouté an èsklavaj é èspwaté zansèt afwiken é zendyen an nou adan piès kann , koton , kakao ...,pou fè richès a péyi fwansé. gran pap'an nou ay goumé adan lagè 1914 a 1945 ki paté ni ahak a vwè épi yo. yo sèvi on péyi ki lagé yo kon malpwòp apwé lagè-la-sa , san pon rèkonésans . é alèkilé , sé jenn ispòtif an nou yo ka èspwaté ,pou ba péyi fwansé plis valè é kontinié fè moun asi latè palé dè yo . 

toupannan onlo moun ka di :péyi fwansé sé yonn adan lé péyi asi latè ki pli rasis é kolonialis , y toujou fè onlo jèsmakak pou-y pésa pasé konm on gran péyi a dwa a moun . Y ka voyé douvan épi onpakèt ipokrizi , on ékip B B B. konpwann byen "Black ,Black , Black" , ki fèt épi 30% a timoun a péyi gwadloup , é rèstan-la ka sòti adan rèstan "DOM é ansyen koloni a yo". épi an mèt a tout troupo-la-sa , nou ka touvé gran mèt blan-la ki josé moriño ka kriyé èsklavajis. alé savé pouki !! 

Fwansé pa enmé nou

fwansé pa enmé vwè nèk "kamit" ka palé an non a nèg "Kamit". ay mandé Kémi séba pouki !

Fwansé pa enmé lè nèg "kamit" ka tchen-yo tèt , oben lè on nèg "Kamit" ka mété-y a menm nivo ki yo . ay mandé dieudonné Mbala pouki !

é sé an menm jan la osi fwansé pa enmé vwè gwadloupéyen ka woupwézanté péyi gwadloup adan pon kalité byten entèwnasyonal . man defontnay sé on fanm ki pwézidan a on asosiasyon a miss fwans , montré an télé-la an kijan y té on gran kolonialis , matèwnalis . fanm-la pèwmèt-li dè di adan jounal a RFO , y pépa konpwann an kijan péyi fwansé ka kité gwadloupéyen pawtisipé adan konkouw a miss mond . y di nou pa péyi é nou pa dwèt ay sé koté-la-sa asi non a gwadloup. é y ké fè tousa y pé pou arété sé byten-la-sa . 

apwé 500 lanné soumisyon , sé kolonialis-la-sa vlé toujou vwè gwadloupéyen kontinyé niché bonda a yo .  Men sa ki pli grav , ou ka touvé gwadloupéyen sèwpiyè pou soutyenn sé kalité moun-la-sa .

on dènyé ti mo pou tout nèg fwankofil tousa ki ka roukonnèt yo adan diouf , sengor , bwani , nèg ki paré pou bay tousa yo ni pou voyé lang fwansé monté pli wo an détriman a lang matèwnèl a yo , yo pa vo plis ki sé ispòtif gwadloupéyen-la ki ka woulé pou péyi fwansé , davwa , yo osi yo èsklav .  

 

 

Saki konpwann , konpwann  , sa ki pa konpwann pa konpwann.

An-k

 
Partager cet article
Repost0
4 juin 2007 1 04 /06 /juin /2007 22:09
Gwadloup piti kon

moustik

men ka mòdé kon liyon

 

 

 

 

Gwadaaaa!

 

Tout sé bi a ONDIRAS vs GWADLOUP

 

Bi a ANGLOMA:

ONDIRAS 0     GWADLOUP 1

 

Bi a SOCRIER :

ONDIRAS 0    GWADLOUP 2

 

Bi a PAVON :

ONDIRAS 1     GWADLOUP 2

 

Chicago nou rivé mi nou ! !

Soldier Field a Chicago.

kamo a gran télé

CNN ka di : gwadloup sé on gran é bèl siwpwiz a touwnwa-la-sa

foxsport ka di : yo paka konpwann ankijan on ékip é on péyi konsa pani dwa jwé an pli wo nivo ki gold cup

ESPN ka di : ékip gwadloup chawmé-yo épi kalité é détèwminasyon a jwè a ékip-la-sa

TV pannyòl ka di : mi angloma on ansyen istaw a la liga ka wouvin an foutbòl é kou-la-sa épi ékip a péyi a orijin-ay. é yo ka fè onlo déga an gold cup-la.

TV italien kanta-yo , yo koumansé jété on zyé séwié asi konpétisyon-la-sa , é ka mandé ankijan on ti péyi kon gwadloup fè ka jwé boul kousa

pou lé telé a nasyon sid-ésant mériken an pa bizwen di zòt sa yo ka di , padavwa sé la sa ki tini plis pawòl ki ka monté é désann asi ti péyi an nou .

alèkilé toutmoun ka dékouvè ka ki gwadloup , yo koumansé sav ki thuram ,henry , chimbonda , saha , é on pakèt dòt gran istar fwansé ka sòti adan on topiti payi ki oy paté konnèt avan gold cup-la-sa , non ay sé gwadloup .





Partager cet article
Repost0
4 juin 2007 1 04 /06 /juin /2007 21:27

Gwadloup kalifié pou 1/4 final a gold cup-la  

Wouuuulllllllloooooooooooooooooo

Gwadloup kalifié pou 1/4 final a gold cup 2OO7-la . Apwé ki étazinyen pwan 3 pwen a yo asi Salvadòw 4-0 . Gwadloup ka sòti adan sé 2 méyè 3ème-la . ki moun ki téké kwè sa !!!!

Bann a Angloma kay jwé pou péyi gwadloup 1/4 a final a yonn adan lé pli gran konpétisyon a foutbòl asi latè . Pétèt nou kay chwé kont Mèksik oben Panama . nou ké sav dèmen .

Yonn adan pli bèl paj a ispò Gwadloup ékri oswè-la.  si apa pli bèl-la.

kolonialis , patèwnalis , matèwnalis , jaka voyé bon labou , padavwa yo ka di ki gwada apa on péyi , é y pa dwèt la y yé la . konmsi pèp gwadloup apa nonm kon tout nonm .

gwadloup é matinik , kon péyi fwansé , kon péyi Ayiti , kon péyi alman , kon péyi pannyol , kon péyi étazini , kon péyi jamayik , kon péyi chinwa , kon péyi

senvensan , tini dwa fè dòt pèp konnèt yo é konnèt ka nou yé . Pou kantité chanpion nou tini , sa pa nòmal ki moun mèksik , moun ondiuras moun étazini é asi onlo , onpakèt dòt bò ankò pa konnèt ka ki GWADLOUP.

 

lè la rivé pou fè dòt pèp sav K Nou Yé. é sa ké fè onlo moun mal .

é an ka tchenn a dédié man de fontnay , gran kolonialis douvan létèwnèl , kalifikasyon-la-sa . é nou ka di-y pa pèd fil ay.

 

Partager cet article
Repost0
4 juin 2007 1 04 /06 /juin /2007 20:29

Alé GWADLOUUUUP

Ékip nasyonal a gadloup ka rantré mèwkrèdi 6 jen a 9èd swa an gold cup -la. apwé ki dòt nasyon téka fè jé épi ékip nasyonal an nou , davwa yo téka vwè-y kon on ti ékip fòlklorik a amatè , alèla détwa jou avan tounwa-la onlo jaka pèd lakat lè yo vwè konpozisyon a ékip-la. é men tini spésialis étazinyen é kanadien ki ka vwè ékip nasyonal gwadloup kon on gwotchap . yo avèti tout rèstan nasyon-la , fè yo véyé ékip-la-sa . pa gadé y piti men kaka ay gwo . ayisyen jaka bigidi douvan lis a sé jouwè-la , é antrénè a kòsta rika paka rété fè monté é désann pou-y pésa tini plis nouvèl asi jouwè a ékip nasyonal gwadloup-la-sa . Alòs , nou gwadloupéyen, nou ka di tout sé ékip-la-sa , pwévwa a dézyèm plas-la . padavwa , fè yo sav , an gwadloup nou paka blagé , men nou fò.  

 

CONCACAF Gold Cup 2007      

KASMAN GWOUP A

   

Ékip

   pts     gan nil     pèd    B-M     B P     Pts
1. Kanada 6 2 0 1 5 2 +2
 
2. Kòsta Rika 4 1 1 1 3 3 0
 
3. Gwadloup 4 0 1 1 3 3 0
 
4. Ayiti 2 0 1 1 2 3 -2
 

 Tout Match a Gwoup A la

 
6 jen 2007 19:00

Kòsta Rika

 1-2

Kanada

Orange Bowl Stadium,Miami
 
6 jen 2007 21:00

Gwadloup

 1-1 

Ayiti

Orange Bowl Stadium,Miami
 
9 jen 2007 21:00

Ayiti

 1-1

Kòsta Rika

Orange Bowl Stadium,Miami
 
9 jen 2007 19:00

Kanada

 1-2

Gwadloup

Orange Bowl Stadium,Miami
 
11 jen 2007 21:00

Ayiti

 0-2

Kanada

Orange Bowl Stadium,Miami
 
11 jen 2007 19:00

Kòsta Rika

 1-0

Gwadloup

Orange Bowl Stadium,Miami
 

 

Orange Bowl Stadium

 

 

 

 

Ékip nasyonal gwadloup  

GK : Marius Fausta (Evolucas), Franck Grandel (FC Utrecht/NED), Fabrice mercury (CS Moulien)
DF : Miguel Comminges (Reims/FRA), Philippe Durpes (Romorantin/FRA), David Fleurival (FC Tours/FRA), David Sommeil (Sheffield United/ENG), Michael Tacalfred (Dijon/FRA), Alain Vertot (Etoile de Morne-à-l'Eau)
MD :
Jocelyn Angloma (Etoile de Morne-à-l'Eau), Stéphane Auvray (Vannes FC/FRA), Lery Hannany (Racing club), Jean Luc Lambourde (Amical club), Dominique Mocka (JS Vieux-Habitants), Willy Laurence (Etoile de morne-à-l'eau), Marving Onestas (J/Evolution), Ludovic Quistin (Tamworth FC/ENG), Therezine constant (AS Gosier)
À : Aurélien Capoue (FC Nantes/FRA), Cédrick Fiston (A.J.S.S.), Ludovic Gotin (CS Moulien), Loic Loval (FC Utrecht/NED), Fabien Raddas (Poissy/FRA), Richard Socrier (Brest/FRA)
Entraîneur : Roger SALNOT

   

Ékip nasyonal Ayiti

GK : Gabart Fenelon (Miami FC/USA), Peterson Occenat (C.A. de Violette), Jonas Simeon (Tempete)
DF : Frantz Bertin (Athletico Madrid/ESP), Pierre-Richard Bruny (Don Bosco), Frantz Gilles (Cavaly COMME), Stephane Guillaume (Miami FC/USA), Windsor Noncent (club de Sans), Jean-Jacques Pierre (Nantes/FRA), Ednerson Raymond (Baltimore de Rue-Marc), Olrish Saurel (Don Bosco)
MD : Jean Sony Alcenat (C.A. d'Aigle Noir), J. Michel Alexandre Boucicaut (C.A. de Violette), Mones Chery (emballant club Haiten), Brunel Fucien (C.A. d'Aigle Noir), Peter Germain (Baltimore de Rue-Marc), James Marcelin (emballant club Haiten), Turlien Romulus (Cavaly COMME), Pierre Roland Saint Jean (Baltimore de Rue-Marc), Alain Vubert (Baltimore de Rue-Marc)
À : Cadet Éliphene (Tempete FC), Noel Fabrice (club de Sans), Ricardo Pierre-Louis (aucun club)
Entraîneur : GARCIA de Luis Armelio

 

Ékip nasyonal Kanada

GK : Robert Giacomi (Beveren FC/BEL), Greg Sutton (Toronto FC), Joshua Wagenaar (repaire Haag/NED d'AGITATION)
DF : Adam Braz (Toronto FC), Ali Gerba (FC Gothenborg/SWE), Gabriel Gervais (impact de Montréal), Andrew Hainault (dit la plupart des FC/CZE), Chris Pozniak (Toronto FC), Marco Reda (Toronto FC)
MD : Patrice Bernier (Tromso FC/SWE), Julian DeGuzman La Coruna/ESP), Richard Hastings (Inverness CT/SCO), Kevin Harmse (Los Angeles Galaxy/USA), Iain Hume (Leicester City/ENG), Atiba Hutchinson (FC Copenhagen/DEN), anté Jazic (Los Angeles Galaxy/USA), Nik Ledgerwood (1860 Munich/GER), Issey Nakajima-Farran (FC Vejle Bodklub/DEN), Martin Nash (Vancouver Whitecaps), Antonio Ribeiro (impact de Montréal), Paul Stalteri (Tottenham Hotspur/ENG) (de Deportivo
À : Dwayne DeRosario (Houston Dynamo/USA), ami de Robert (FC Heerenveen/NED)
Entraîneur : CERF de Stephen

 

Ékip nasyonal Kòsta rika

GK : Wardy Alfrado (LD Alajuelense), Lewis droit (Perez municipal Zeledón), Jose Francisco Porras (Deportivo Saprissa)
DF : Allan Aleman (Deportivo Saprissa), Gabriel Badilla (Deportivo Saprissa), chinchilla de Pablo point SCR/AUT), Victor Cordero (Deportivo Saprissa), Jervis Drummond (Deportivo Saprissa), Jose Freddy Fernandez (Perez municipal Zeledón), Leonardo Gonzalez (CS Herediano), Alonso Solis (Deportivo Saprissa), Michael Umaña (CS Herediano), Harold Wallace (LD Alajuelense) (d'argent comptant
MD : Randall Azofeifa (KAA Gent/BEL), Michael Barrantes (Puntarenas FC), Christan Bolaños (Deportivo Saprissa), Walter Centeno (Deportivo Saprissa), Andres Nuñez (Deportivo Saprissa), Rodolfo Rodríguez (Brujas FC)
À : Rolando Fonseca (LD Alajuelense), Windell Gabriel (Perez municipal Zeledón), Bryan Ruiz (KAA Gent/BEL), Alvaro Saborio (Sion/SUI)
Entraîneur : Hernán MEDFORD

 

 

Istowik a Gold cup-la

Lanné

Ékip ki gannyé

Ékip ki ay an final

1991 Étazini Ondiras
1993 Mèksik  Étazini
1996 Mèksik  Bwézil
1998 Mèksik  Étazini
2000 Kanada  Kolonbi
2002 Étazini Le Costa Rica
2003 Mèksik  Bwézil
2005 Étazini Panama

 

 K Nou Yé.over-blog.com









 

Partager cet article
Repost0
25 mai 2007 5 25 /05 /mai /2007 16:00

le 27 mé nou kay kouwi ba yo  

 

le 27 mé , jou pou nou son ignas , solitid , dèlgrès , masoto.....  nèstor , tarèt , et tout nèg mawon ki mò pou dinyité a pèp gwadloup .

Jou pou nou konté timoun an nou sa ki rivé gran fanmi an nou anba men a béké é kolonialis fwansé . jou pou nou modi napoléon , colbè é tout "racaille" fwansé ki partisipé pou fouwé kò an nou , lèspwi an nou anba jouk a systèm kolonial a yo .

Jou pou nou mandé kréyatè-la ban-nou fòs kouwaj pou nou pé délyanné-nou an pat a kolonialis fwansé .

jou pou nou mandé kréyatè-la ouvè zyé an nou pou nou pé vwè chimen a libérasyon total an nou .  

le 27 mé nou kay kouwi kon bèt

le 27 mé nou kay kouwi dè lapwent a bastè

le 27 mé nou kay kouwi an lonè é mémwa a tout béké 

le 27 mé nou kay kouwi osi ba kolonialis fwansé

le 27 mé nou kay kouwi ba schoelchè 

le 27 mé nou kay kouwi ba ayòt.

le 27 mé nou kay kouwi épi dépwent

le 27 mé nou kay kouwi ba lowèt

le 27 mé nou kay kouwi ba vyvyès

le 27 mé nou kay kouwi ba cholèt

le 27 mé nou kay kouwi pou kouwi 

le 27 mé nou kay kouwi pou pamenm on bannann

le 27 mé nou kay kouwi pou amizé mèt an nou

le 27 mé nou kay kouwi , kouwi , kouwi , kouwi , kouwi , kouwi , kouwi mensi kè an nou arété apwé .

le 27 mé nou kay kouwi pou oublié ignas , solitid , dèlgrès , masoto é tout dòt nèg mawon ki goumé pou fè béké é fwansé rèspèkté gwadloupéyen

le 27 mé nou kay kouwi pou nou pa sonjé Nèstò , tarèt , é plis ki 87 dòt travayè ki mò anba bal fizi a manblo rasis

le 27 mé nou kay kouwi kont travayè a batiman ki té an grèv an 67

le 27 mé nou kay kouwi ansanm ansam épi "zanmi" bouwo manblo kolonialis béké an nou

le 27 mé nou kay kouwi kont rèspè a gwadloupéyen

le 27 mé nou kay kouwi pou "voyé monté systèm kolonial rasis-la .

Alòs pou le 27 mé 2007 la-sa annou swété noutout sé  kouwè bwak-la-sa on bon pannkòt.

An-K

 

Partager cet article
Repost0
8 mai 2007 2 08 /05 /mai /2007 19:26
 
Jénès GWADA Zonbi
 
 
 
 Zouk radio , trace fm , NRJ , nostalgie , europe 2 , MFM , RCI , tout sé radyo-la-sa , sé Radyo pou jénès , é sé yo ki ka menné an gwada asi bann FM-la . Yo tout ni on byten ki ka lyanné yo . Yo ka jwé yenki mizik . Men ki mizik ? . rap , Zouk , R&B , dance hall , ragamurfin , techno , ( GANGSTA MIZIK) on mizik byen kadansé , rytmé , on mizik ki tini tousa ki fo pou pé fè on nèg dansé . men sé osi on mizik ki tini koté blan-ay on koté Zonbifik . é sé tala tout sé radyo-la-sa ka ban nou kouté on mizik ki ka palé yenki dè doudou chéri Kòkòt lanmou , an ké tchouyé-w . Onlo mizik pou démantibilé lèspwi a jénès-la , kon krak-la ka démantibilé ta on drogè . Sé mizik-la-sa ka rann pèp-la tèbè , bòklè , pou yo pé tini on sèl byten an tèt a yo , toujou  dansé  , dansé , dansé , kouté  yenky mizik ,
 
 
dansé , anmizé , chomé , rimé ren , chanté ,é koké  zot ja konnèt . systèm-la ka rann jénès an nou matéwyalis , mové , tousèlis .  Listwa a yo ! pa konnèt . politik ! pa konnèt , kilty ! pa konnèt , lanliwonaj karayibéyen a yo ! pa konnèt . rèlijyon a yo ! pa konnèt . dèmen a yo ! pa konnèt .
 
sa yo konnèt ,  kris , diams , médy , Jay z , shaggy ,beyonce , star ac , snoop Dogg  , nouvelle star , amour gloire et beauté , feu de l'amour , cyrile , ...... 

Lè yonn adan sé radyo-la-sa ka fè tan fè on émisyon , sé yenki pou palé di zafè a makrélaj é koméraj . èkzanp : an tann fanm a misié lagé-y pou-y té ay rété épi on dòt boug-ay , si sété-w , ka-w téké fè ? an tann misié ponyé fanm-ay ka fè lanmou épi pli bon zanmi-ay 2 jou apwé kè y mayé . si sété-w , ka-w téké fè ?an tann si.... an tann sa ...si sété-w , ka-w téké fè ? Tout on déba ka fèt asi toujou sé menm kalité koméraj-la-sa. san pon mowalité .

Alòs si dèmen ou vwè fi-aw an foto oben vidéo asi entèwnèt ka fè lanmou épi 5 nonm , oben menm épi on fanm , fè pa sa tòtòy lèspwi aw , padavwa , sé vou menm ki trasé chimen-la sa bay .

Si plita , ou tann on drogè tchouyé gason-aw épi on kout kouto pou-y té pésa volé pòwtab-ay , pa pléré paskè ou kouplis a tousa ki ka fèt an ti gwada-la . 

 

Tout sé radyo-la-sa , men osi sé télé-la vèglé pep-la , jénès-la , kifè , yo paka vwè ayen ki ka fèt an Karukéra . Men  sa ka fè zafè a kimoun ?

Kolonialis éropéyen évidaman .  Yo ka koupé é haché an ti péyi an nou-la , yo ka krazé tout sa ki ka fè dè nou on pèp soudé , yo ka détwi péyi-an-nou , toupannan pèp-la ka bonbansé é ka rimé bonda-ay asi tout kalité mizik sal , ka tchouyé yo antrè yo , ka pèd-yo adan tout kalité rèlijyon ki pa ta yo. Sa ka fè mwen sonjé on ti fab lafontaine fè . y ka di :

pèp gwadloup é métropoliten




pèp gwadloup téka chanté , dansé , rimé bonda

tout lajouné 

y vin touvé-y san ahak

      jou-la bato-la arété akòsté-la .

      y pani onsèl ti mòso

      tè , lantrèpwiz , oben jaden

      y kouri aka vwazen métropoliten-ay,

      y kay pléré ba-y pou pwété-y

      lajan , kaz , tè , pou-y pésa viv

      jouskatan bato-la roukomansé vin.

      y di métropoliten-la ,

      
an ké travay ba-w,

      pou ayen, é kon bèt , 

      an ké menm kité-w pasé asi fi an mwen oben gason an mwen , tala ou vlé-la.

      men métropoliten-la sé moun ki enmé pwan é paka jenmen bay sa y ja tini

      y sé on pwédatè , é sé sa ki pli vyé manni-ay.

      y di rèskiyè-la.

      ka-w téka fè lè mwen an téka wouvè lantrèpwiz , foukan épi tè a zòt , kaz a  zòt , achté bwabwa a zòt ?

     -lannwit kon lajouné

     an téka chanté , dansé, jwé mizik , é anmizé mwen , men apa fòt an mwen , an enmé sa.

     -ou téka chanté , dansé, jwé mizik , é anmizé-w ? sé sa ou enmé fè ? 

     ében alèla kontinyé rimé bonda aw. 

si jénès la pa ba fès ay 2 tap pou-y pésa lévé , woupwan doubout ay ,

jou zyé a zot ké wouvé y ké twota padavwa solèy délivwans kéja kouché anlè divini a pèp gwadloup .

 

GéGé

Partager cet article
Repost0
28 avril 2007 6 28 /04 /avril /2007 20:00

tobi LE MÉTIS

Asiré  pa  pétèt  ,  zòt  konnèt  lystwa  a tobi  ki  tout  moun  ka  kryé  Tobi  le  métis .

tobi  sé  on  boug  ki  té  enmé  toubòlman  ay  lékòl  paskè  an  lékol-la  yo  téka  apwann-li  tousa  kè  y  té  enmé .  Lystwa  a  la fwans  ,  épi Clovis ,  Charlemagne ,  Henri IV,  Louis XIV ,  Napoléon Bonaparte  ,  é tout  wa  é  anpwè  a  péyi  fwansé  .  Men ,  lystwa  a  lé  golwa ,  sé  tala  y  té  pli  enmé-la .  É   y  té  konnèt  lystwa-la-sa  kon  bout  a  né-ay .  Y  té  énmé  tann  an  kijan  métrès-la  téka  rakonté listwa  a  la fwans . 

Métrès-la  sété  on fanm  blan  a  manblo  ki  té  rivé  an  Gwadloup  téja  ni  on  20tèn  lanné . Sété  détwa  jou  avan  27 mé 67 .  Léta  fwansé  té  voyé  nonm-ay  an  Gwadlop  pou  té  limé  difé  asi  nèg .

tobi ,  sé  on  ti  non  papa-y  té  chwazy  bay ,  apwé  ki  y  té  vwè  on  fim  yo  téka  kryé  Rasin .  Fim-la-sa  té  chouboulé  toubolman  lèspwi  a  papa  tobi  padavwa  y  paté  janmen  konpwann  pouki  sé  nèg -la  an  fim-la-sa  paté  vlé  rispèkté  pon  lwa ,  pon  lòd ,  é  ki  té  vlé  bwè  é  manjé  san  travay  malgré  tousa  sé  blan-la  téka  fè  pou  té  oblijé-yo .  Papa  tobi  paté  pé  sypòté  on  moun  a  mantalité  kon  ta  kounta kinté ,  é  sé  pousa  y  téka  kryé-yo  vyé nèg .  É  papa  tobi  téja  di :  si  y  té  ni  on  timoun ,  konpòwtasyon-la-sa  patéké  on  bon  èkzanp  ba-y .  

 

 

 Pli  bèl  jou  a  vi  a  tobi ,  sé  jou-la  métrès-la  vin  apwann-yo  ki  tout  Gwadloupeyen  sé  métis .  Jou-la-sa ,  métrès-la  téka  fè  on  lèson  asi  abolisyon  a  èsklavav  an  gwadloup .  Zòt  pépa  konpwann  an  kijan  tobi  té  kontan .  Y  téka  santi-y  soulajé .

Métrès-la  di  sé  timoun-la  sé  gras  a  Schoelcher  ki  fè  si  jodijou  yo  lib .  Y  lésé  yo  konpwann  ki  Ignas ,  Delgres ,  Solitid  Masoto  é  on  pakèt  dòt  ankò ,  sété  onlo  mové  vyé nèg  afwiken .  Sé  kongo-la-sa  té  rantré  an  lagè  kont  lawmé  fwansé  ki  té  tini  adan-y  onlo  zansèt  an  nou .  É  si  sé  kongo-la  téké  gannyé  goumé-la-sa ,  alèla  yo  patéké  lékòl ,  é  Gwadloupéyen  téké  kon  sé  nèg  Ayisyen-la .

Rivé  toto  rivé  akaz  a  fanmi-ay ,  y  kouwi  douvan  glas-la  pou  li  té  pésa  vwè  nouvo  figi-ay .  Li  ki  té  toujou  vwè-y  konm  on  nèg  ,  a  gwo  djèl ,  a  chivé  grenné ,  a  on  gwo  né  plat ,  a  onlo  dan  blan .  

 

Alèkilé  tobi  sé  on  métis ,  é  y  pani  ahak  a  vwè  épi  nèg . Dayèpouyonn ,  papa-y  toujou  di-y ,  y  pani  fanmi  nèg . 

tobi  té  ni  14  lanné ,  men  y  téja  on  boug  byen  enstwi .  Y  té  konnèt  tout  lystwa  a  péyi  fwansé  plibyen  ki  onlo  fwansé ,  y  fè  tout  katéjis-ay ,  y  patéka  raté  on  jou  lanmès ,  é  sé  pétèt  pou  sa  " bondyé "  téka  wouvè  onlo  pòt  ba-y .

Apwé  bac-ay ,  tobi  té  oblijé  janmbé  dlo ,  pou-y  té  pésa  ay  étidié  an  péyi  Fwansé .  Y  té  chwazi  fè  on  étid  an  Istwa  pou-y  té  vin  pwofésè  a  istwa .  É  8  ou  9  lanné  étid  apwé , tobi  débaké  o  péyi  épi  tout  diplòm-ay ,  men  osi  on  fanm  blan  anba  bwa-ay .  On  fanm  tobi  té  jwenn  adan  on  bwat  a  antiyè .  On  fanm  ki  paté  tini  pon  diplòm ,  pon  travay ,  é  on  dèmen  ki  paté  sèten .  É  nou  pépa  di  nonplis  sé  pou  bèlté  ay  ki  tobi  chwazy-y ,  paskè  a  nivo-la-sa  fanm-la  paté  tini  pon  atou .

Fanmi  a  tobi  wousouvwè-y  épi  fanm-blanc-ay  kon  dé  granjans .  Yo  té  kontan  vwé  an  kijan  vi  a  tobi  sété  on  réisit  total .  É  sété  pwoumyé  moun  ki  tékay  réisi  a  blanchi  fanmi-la . 

É  pou  koumansé  vi  a  grannonm-ay ,  fanmi-la  désidé  ba  tobi  on  kaz ,  loto ,  lajan ,  é  on  gran  mòso  tè .  tobi  sété  sèl  nèg  an  kartyé-ay  ki  té  ni  on  fanm  blan , é  onlo  moun  téka  santi-yo  an  plas  ay . 

On  lanné  apwé ,  madanm  a  tobi  fè  fanmi-ay  débaké  an  gwadloup .  Manman-y ,  papa-y ,  tout  fwè  é  sè-ay  é  gran- fanmi-ay ,  é  y  ba  yo  mòso  andan  mòso  tè  a  tobi .  Oti-la ,  yo  enstalé-yo ,  é  pou  yo  té  viv ,  tobi  ba  yo  on  lajan  pou  yo  té  pésa  wouvè  on  ti  bivèt  pou  tout  sé  ti  nèg  a  kawtyé-la  atiré  paw  koulè  blan-la  téké  vin  bwè  wonm  a  yo . Yonn  dé  lanné  apwé ,  ti  bivèt  vin  gwo  rèstoran ,  é  gwo  rèstoran  vin  pli  gwo  rèstoran .

Tout  byten  ka  maché  ba  tobi  oben  pito  madanm-ay ,  sé  pousa  an  lanné  2007  la-sa ,  épi  konsèy  a  madanm-ay ,  tobi  désidé  vin  on  nonm  politik .  Y  chwazi  bò  ay  é  désidé  fouwé  kò  ay  adan  on  pawty  politik  a  péyi-la  ki  y  toujou  admiré-la .  tobi  désidé-y  rantré  adan  l'U.M.P.

tobi  di  y  vlé  défann "les valeurs de la france" .  Y  désidé  lité  kont  lymigrasyon  Ayisyen  an  péyi-la .  tobi  déklaré  ki  sé  moun-la-sa  ka  foukan  épi  tout  travay  a  gwadloupéyen  é  y  di  pwèskè  tout  boutik  a  lari fwébo  ja  anvayi  épi  Ayisyen  é  yo  paka  ba Gwadloupéyen  travay .  tobi  di  sé  Ayisyen-la  ka  polié  tout  tè  an  nou  é  si  sa  kontinié  konsa  Gwadloupéyen  péké  tini  tè  pou  yo  planté  ayen  ankò . 

Pa  kwè  mwen  si  zòt  vlé ,  men  dé  mo  kat  pawòl-ay-la-sa  fè  tobi  vin  on  nonm  politik  popilè  an  péyi  Gwadloup .  tobi  ka  di  an  tout  konferans-ay : Nou  pa  karibéyen  nou  sé  éropéyen ,  nou  pa  nèg  nou  sé  métis ,  é  nou  pa  ni  ahak  a  vwè  épi  Afwiken . 

Épi  balan-la  y  kay-la ,  pétèt  on  jou  dèstiné  a  Gwadloupeyen  ké  an  men  a  tobi  kivlédi  ta  madanm-ay .

 k nou yé.over-blog.com

Partager cet article
Repost0
23 avril 2007 1 23 /04 /avril /2007 03:08

S.O.S pou pèp  gwadloup.

 

 

épi 59,16% a moun ki voté an gwaloup pou voyé douvan chèf a on systèm ki dè jou an jou ka dékatiyé pèp-la ,zòt ka léjitimé on systèm bawbaw é rasis ki tini pou sèl objèktif an péyi an nou , fann tchou a tout nèg é sa ki tini on rapò épi nèg an péyi-la . zòt ka voté ba moun ki pani pon ayen a vwè épi pèp an nou , ki pa enmé nou , é ki péké pé fè ayen ban nou .

alèla , Pèp kolonialis-la ja a plis ki 30% a popilasyon a gwadloup , é yo ka kontinié pwoliféré-yo adan péyi an nou . yo ka anvayi é ka enstalé-yo anlè bò a tout plaj an-nou , é anplis , yo ka détwi tout péyizaj-la. yo ka kontwolé lékòl-la , sé média-la ,yo an tèt a tout sé administrasyon-la , men osi yo ka kontwolé tout sé bwabwa an nou la. an politik kon an rèlijyon. 

sé bwabwa-la-sa , sé yo ki rèsponsab a kataklism-la gwadloup ka sibi-la .dé bwabwa politik dirigonflis , sèwvil , kouyon , ki pani pon dinyité . sé chyen-la-sa , yo ka sonjé yenki pòch a yo, yo tchouyé pèp gwadloup , é ka vann tout tè an nou . an ka akizé yo pou PATRIsid é ka soupsoné yo dè konplosité a tantativ a Jénosid .

Akòz a sé bwabwa-la-sa ,sé lékodèm-la tini kontwòl a lèspwi é osi vant a pep-gwadloup . é kon on twoupo bèf , yo ka komandé-y an jan oy  vlé. Sé lékodèm-la ka monté gwadloupéyen yonn kont lòt , é tout pèp-la pou systèm anti-gwadloupéyen é rasis a lékodèm-kolonialis-la .

si jodijou sé lékodèm-la ka voté an 1er tou a élèksyon a-yo a omwens 44% ba èktrèm dwat , sé padavwa sé politisyen rasis fwansé-la fè yo konpwan ki tini tibwen twòp nèg ki téka anvayi akaz a yo. alòs kè y tini yenki 4% a nèg an péyi a lékodèm-la .

Men nou , makak ki nou yé é ké rété pou on bon moman ankò. nou ka kopié kolé tout konpòwtasyon a sé moun-la-sa , padavwa yo di nou ,nou osi nou tini nèg ki ka anvayi péyi an nou . pa obliyé , léko-la di nou nou sé métis . é nou kontan di sa .

Pèp gwadloup y ja lè pou nou arété rantré adan sé maji-la-sa. PA VOTE ba on systèm ki ka  démantibilé nou .

K nou yé.over-blog.com

Partager cet article
Repost0